Naše zdroje zvnútra hnutia mali informáciu, že Zlatica Kušnírová má kandidovať za nich v najbližších parlamentných voľbách.

Ani neviem, kde začať tento príbeh. Vyzeral ako ilúzia a sen, pretváral sa v čase nevyspytateľných 13 mesiacov. A skončil sa krásne, dojímavo, veľkou, doteraz nepoznanou radosťou. Sneh v Chorzowe sa roztopil prívalom našej futbalovej eufórie. Vrátila sa, hoci sme si mysleli, že jej už niet. Sme na majstrovstvách sveta!

Ak v duchu komunistickej ideológie definujeme slobodu ako „poznanú nevyhnutnosť“ (ako nám v minulom čísle vtipne pripomenul Martin Mojžiš), nová kniha Pavla Vilikovského, s príznačným názvom Vlastný životopis zla, je potom podrobným svedectvom veľmi nedobrovoľného poznávania tejto nevyhnutnosti. Za ostnatým drôtom.

Aké sú prvé týždne novej prezidentky? Má za sebou prvé zahraničné návštevy - aký bol Zeman, Orbán a Juncker? Má ako prezidentka možnosť zmeniť niečo k lepšiemu? A ako chce ostať sama sebou? Zuzana Čaputová.

Druhý najväčší nepriateľ konzervativizmu, hneď po komunizme, je liberalizmus – tak nejako to sformuloval Ján Čarnogurský ešte začiatkom 90. rokov. Ozvenu tých slov počujeme dodnes. V poslednom čase dokonca čoraz hlasnejšie.

Keď David Sivor (85) z času na čas priletí z Izraela na Slovensko, zakaždým si so sebou nosí malé uhorky. Zvlášť v zime, keď sa u nás v obchodoch predávajú len veľké kusy. Keď sa zahryzne do uhorky, vráti sa o 70 rokov späť do obdobia 2. svetovej vojny.

Prečo odišla od Igora Matoviča? V čom vidí plusy a mínusy strany Andreja Kisku a čo v nej chce robiť? A ako sa zmenila za tri a pol roka v politike? Veronika Remišová.

Domácich klasikov príliš nečítame. Hádam iba na stredných školách. Výnimkou nie je ani Hviezdoslav. Bude sa na neho chodiť aspoň do divadla?

Medzinárodný festival dokumentárnych filmov o ľudských právach v rôznych svetových kútoch, ktorý nesie názov Jeden svet toho roku jubiloval – na pleciach si nesie prvý krížik a na krku rozmýšľajúcu hlavu, čo má ústa a tie hovoria, aby sme neboli slepí, hluchí, nemí, nevšímaví...

S Čechmi máme veľa spoločného: 75 rokov sme žili v jednom štáte, 40 rokov nás gniavil komunizmus, pred 20 rokmi sme spolu skandovali „nežnej revolúcii“ a dnes máme – hoci každý v inom zmysle – dosť bláznivé politické scény.