Už teraz je hlavný line-up festivalu Pohoda jedným z najlepších v jeho histórii. A k Public Image, Portishead, Tonymu Allenovi pribúdajú ďalšie zaujímavé mená. Tým najnovším je skvelá a zároveň podivuhodná americká skupina Beirut.

Hlásim sa z metropoly globálneho tepla, New Yorku. Napriek tomu, že za oknom je už tretia snehová víchrica za posledné tri týždne, New Yorker tvrdí, že žijeme na pláži, ktorá je vysušená tropickým teplom, a zároveň pokrytá morom, ktoré zatopilo celé pobrežie.

Slovensko sa nepohybuje po roku 1989 na jednej dráhe, ale kyvadlovým pohybom. Tvoria ho na jednej strane prvé ponovembrové vlády (pokiaľ ešte boli naplnené étosom novembrových námestí a verejnosti, ktorá sa postavila proti komunistickému násiliu) a vláda Jána Čarnogurského, ktorá vzdorovala Mečiarovej lži, dve Dzurindove vlády a dnešná vláda Ivety Radičovej, na druhej strane dve Mečiarove a jedna Ficova vláda. Dá sa to tak povedať pri všetkom zjednodušení a chybách, ktoré jednotlivé ponovembrové vlády narobili, a nebolo ich málo.

Cestná cyklistika nám v tomto roku priniesla veľa neočakávanej radosti. Vrcholom bol pravdepodobne 15. september, keď Peter Velits vyhral časovku jednotlivcov na španielskej Vuelte. Časovka je vždy etapou pravdy a vyhrať takú etapu na jednom z troch najdôležitejších svetových pretekov (Tour de France, Giro d’Italia, Vuelta a España) znamená úspech, ktorému sa len máločo vyrovná.

Písal sa 9. jún 2010 a slovenský cyklista Peter Velits prežil jeden z najhorších okamihov svojej nedlhej kariéry. Na pretekoch Critérium du Dauphiné Libéré si pri páde v záverečnom špurte druhej etapy zlomil kľúčnu kosť a prišiel o tretiu účasť na Tour de France v rade.

Keď na jeseň minulého roka odohrali na You Tube svoj globálny koncert U2, bola to jedna z najpozoruhodnejších udalostí v popmusic. Vystúpenie v americkej Pasadene vtedy videli milióny ľudí po celom svete.

Trma-vrma okolo zákona o maďarskom občianstve vládnu koalíciu do menšiny nepriviedla, ale otázku, či vydrží celé funkčné obdobie, posunula bližšie k negatívnej prognóze. Hlavným rizikom pritom ani nie sú početné konflikty a nedorozumenia, dokonca ani nie Matovič a jeho Obyčajní ľudia, ale vzájomná nedôvera a animozita lídrov, čo paralyzuje vytváranie politických dohôd. A to je problém, pretože na prekonávanie kríz, akou bola i tá posledná, nič iné nejestvuje.

Zákon o štátnom jazyku, tzv. vlastenecký zákon a tlačový (novela) sú legislatívne pomníky po Ficovej koalícii, ktoré – podobne ako Svätopluk na Hradnom nádvorí – symbolizujú (kus) charakter(u) bývalej moci. Skutočnosť, že i na prahu jesene ešte platia a sú nedotknuté v účinnosti, je zase výpoveďou o charaktere nástupcov.

Ľubica Orechovská je výborná herečka. A veď bodaj by aj nebola, pochádza zo slávneho Mistríkovho rodu, nové priezvisko získala svadbou s mojím spolusediacim z gymnázia Petrom Orechovským. Ľubica hrá vo filme Občiansky preukaz jednu z hlavných úloh. Spolu so sestrou Zuzanou. Hrajú colníčky. V Komárne, za socializmu. A prehliadajú osobné veci rodiny jedného z hlavných hrdinov tohto famózneho filmu.

Presne dva roky a jeden mesiac pátra Slovenka Katarína Azab v Káhire po synovi Adamovi, ktorého uniesol jej egyptský manžel Ahmed. Zatiaľ neúspešne. V jej prospech pritom rozhodli egyptské súdy, intervenuje za ňu EÚ aj naša diplomacia.