15. február 1988. V

Bol to jeden malý obchodík s kávovými zrnami na roku mestského trhoviska Pike Place Market v americkom Seattli. Dnes je to nadnárodná spoločnosť, ktorá v pití kávy určuje trendy a vkus. Nie je to obyčajný „americký príbeh“. Je to Starbucks story.

Vysokoškolský pedagóg Zoltán Rédey vo svojej siedmej knihe nadväzuje na publikáciu z

Bratislavskí smetiari zmenili nedávno imidž. Majú rozkošné oranžové autíčka pomaľované farebnými postavičkami a ich fotografie zverejňujú mestské noviny, aby si každý občan poznal „toho svojho“. Nielen hlavné mesto však trápi otázka, kam s

Vo svete literatúry existuje v posledných desaťročiach niekoľko úkazov, ktoré napriek tomu, že sme už takmer všetko videli, počuli, čítali, vyvolávajú ešte nefalšovaný údiv.

Hodnotiť rok v

Internet sa má ku knihe oveľa bližšie ako médiá, ktoré prišli po nej. Z vizuálneho hľadiska je obrazovka monitora iba vyzdvihnutie knižnej stránky do výšky, pred „čitateľa“. Text je síce virtuálny, ale dá sa vytlačiť. A prsty na klávesnici sú tiež reálne.

Zatiaľ čo haiku je akýmsi bonsaiom poézie, najmenšou literatúrou, kde je dej, obsadenie i pointa skoncentrovaná na minimálnu plochu, je – aforizmus.

Paolo Pellegrin hovorí, že fotografia je druh násilia voči okoliu aj voči sebe samému. Hovorí aj to, že my všetci žijeme s tieňmi. Za vojnového fotografa sa pritom on sám nechce považovať. Jeho priezvisko, ktoré v taliančine znamená pútnik, mu možno predurčilo celý život.