Aj keď úspech strategického bombardovania v druhej svetovej vojne môžeme pokladať za nepochybný, jeho povaha sa nakoniec mohla líšiť od pôvodných koncepcií, predstáv či výpočtov. Aj dnes dá istú námahu pochopiť ho v adekvátnych proporciách a kontexte.

Hovoriť o priebehu a výsledkoch veľkých vojen v jazyku štatistiky je skľučujúce. Povznášajúcejšie by boli príbehy o hrdinských činoch jednotlivcov a rekonštrukcie slávnych bitiek. Ale poézia slávnych udalostí má svoje prozaické okolnosti a ich próza zahŕňa aj motívy hororu, tragédie a nevysloviteľného smútku.

Ján Figeľ bol prvý slovenský eurokomisár, vyjednával vstup SR do EÚ a NATO, je dlhoročným politikom za KDH. Hovoríme o minulosti, prítomnosti a budúcnosti európskej a euroatlantickej spolupráce, o perspektívach Slovenska v spoločenstve slobodných národov.

Tých podpisov kapitulácie nacistického Nemecka bolo viac. Ale posledný, definitívny a zvrchovane symbolický akt sa odohral v Berlíne, 8. Mája 1945 na konci dňa, v prítomnosti sovietskeho maršála G. Žukova a britského leteckého maršála A. Teddera, zástupcu veliteľa Hlavného štábu spojeneckých expedičných síl (SHAEF).

Sedemdesiatjedenročný Putin je v úrade takmer štvrť storočia a je najdlhšie úradujúci vodca Kremľa od sovietskeho diktátora Josifa Stalina.

V dnešnom podcaste účinkujú Marína Gálisová, Tomáš Zálešak, Martin Mojžiš, Štefan Hríb, Juraj Petrovič a Eugen Korda.

Atómové bombardovanie Hirošimy a Nagasaki malo byť východiskom z neznesiteľnej situácie vojny, ktorú sa nedarilo ukončiť, počet jej obetí neustále rástol a ďalšie bolo treba očakávať. Ak však použitie atómovej bomby ukončilo jednu éru, otvorilo ďalšiu – s predtým nepoznanými hrozbami a obavami, a rovnako bezprecedentnými dilemami.

V dnešnom podcaste účinkujú Marína Gálisová, Tomáš Zálešák, Martin Mojžiš, Štefan Hríb, Juraj Petrovič. Moderuje Eugen Korda.

V najnovšom podcaste účinkujú Marína Gálisová, Tomáš Zálešák, Martin Mojžiš, Štefan Hríb, Juraj Petrovič. Moderuje Eugen Korda.

Znova, a v týchto dňoch nanovo aktuálne v mimoriadne znepokojivej súvislosti, počúvame známe ponosy, že s našou spoločnosťou to už nie je ako bývalo, že sme tu na seba nevraživí, ba že sa „už nemáme radi“. A hoci ťažko uveriť, že by sme sa predtým nejako zvlášť milovali, pripusťme, že tu naozaj niečo škrípe.