AI o Petrovi Zajacovi: „Význam diela Petra Zajaca je mimoriadne bohatý a rozmanitý — zasahuje do literárnej vedy, estetiky, filozofie, prekladateľstva aj kultúrnej publicistiky. Jeho tvorba formovala slovenské myslenie o literatúre a kultúre od 70. rokov až dodnes.

Pogratulovať priateľovi k narodeninám želaním, aby žil v zaujímavých časoch, môže v sebe skrývať zradné jadro, aj keby bolo vyslovené s dobrým úmyslom.

Peter sa v utorok 21. novembra 1989 počas revolúcie niekde stratil. Nebolo ho. V deň, keď sa chystalo prvé veľké zhromaždenie na námestí SNP... Nakoniec sa zjavil. Kde si bol? Peter bol na starom žiguláku v Prahe, aby Václavovi Havlovi položil najdôležitejšiu otázku a zároveň najdôležitejšiu odpoveď Nežnej revolúcie: November 1989 je koniec komunizmu v Československu! Od Václava Havla do Bratislavy Peter priniesol pozdrav a výzvu k odvahe k demokracii a k demokratickej federácii Čechov a Slovákov. Havlove slová na starej magnetofónovej páske má Peter doma.

Ty si taký zvláštny úkaz. Tvoje meno už dávno nefiguruje len pod literárnovednými textami, chránenými pred laickým svetom hradbami odborného jazyka, či pod glosami o turbulenciách na našej politickej scéne.

Opísať v reči oblúk môže znieť ako klišé, no majstri oblúkov dokážu obsiahnuť viacero tém, ktoré sú na pohľad rôznorodé, aby nám v závere ukázali, že tvoria jeden celok.

Kalendár neklame: už aj Peter Zajac sa doťahuje medzi nás osemdesiatnikov. To sa len ťažko dá prejsť mlčaním, takže aj ja sa pri tej príležitosti odhodlávam na pár slov.

Vzťah filozofie a umenia je jednou z najzaujímavejších (a často aj najkrajších) tém, ku ktorým sa obracajú teoretici z rôznych oblastí. Peter Zajac mnohým, medzi ktorých patrím aj ja, ukázal možnosti, ako preniknúť k viacerým dimenziám tohto vzťahu, a motivoval tak aj k ďalšiemu preskúmavaniu tohto terénu.

Peter Zajac je pre širokú verejnosť menom, ktoré sa asi najpriamejšie spája s revolučnými udalosťami roku 1989. V kolektívnej pamäti figuruje ako osobnosť spoločensko-politického pohybu, spolutvorca Verejnosti proti násiliu, neskôr ako politik, poslanec, dlhoročný stranícky i nestranícky účastník verejných diskusií o podobe demokracie, kultúry, spoločenskej zodpovednosti, morálky, etiky.

Si z trojice, z partie Novembra 1989 a potom celé roky partie okolo Nadácie Milana Šimečku, mne jeden z najbližších: myslím na Martina Bútoru, Fedora Gála a na Teba, najmladšieho z nich. Dve osemdesiatky už máme za sebou a znova mám to privilégium, aj ja napísať pár viet k tej Tvojej.

Keby som napísal, čo si o Petrovi Zajacovi naozaj myslím, vznikla by z toho oslavná tiráda ďaleko za hranicou dobrého vkusu. Preto som sa rozhodol namiesto písania o ňom napísať radšej o tom, čo som sa od neho naučil. Lenže tých vecí je veľa, a preto hrozilo, že napíšem príliš dlhý text, ktorý bude navyše viac o mne než o Petrovi. Tak som sa rozhodol ilustrovať všetko, čo som sa od Petra naučil, len na jednej veci, ktorú som sa nakoniec vlastne nenaučil. Ale pochopil som ju, aspoň si to myslím.