Anna Magdalena Schwarzová pochádza zo židovskej rodiny, ktorá konvertovala na katolícku vieru. Pred hrôzami nacistických koncentračných táborov ju to však neuchránilo. Její živá víra v Boha dráždila po válce komunistický režim a Anna Magdalena tak byla v roce 1953 odsouzena k jedenácti letům vězení za protistátní náboženskou činnost. Ďalší z Príbehov 20. storočia pripravených ľudmi z Post Bellum. Podporte ich prácu, staňte se členmi Klubu priateľov Príbehov 20. storočia. Bližšie informácie na www.postbellum.sk, www.memoryofnations.eu.

Je to už vyše roka, čo naši dobrovoľníci odhalili, že sa v nepálskom sirotinci Happy Home deti týrajú a peniaze spreneverujú. Keď sa to prevalilo, bol to šok najvačšieho kalibru. Pre nás, ktorí sme tomu zasvätili svoju dušu aj čas, aj pre vás, ktorí ste posielali peniaze. Na rozdiel od niektorých iných organizácií, ktoré napriek jasným dôkazom radšej strčili hlavu do piesku, aby nemuseli svojim sponzorom nič vysvetľovať a aby neboli označení za klamárov, si náš slovensko-český tím povedal, že to tak nenechá. Bol to tvrdý, rok trvajúci boj.

Milí priatelia. Odborníci, laici i mudrlanti sa naprieč dejinami snažili ľudí zadeliť do skupín. Pre jedných to znamenalo bezpečie a privilégium šliapať druhým po hlavách. Pre tých druhých to bolo prekliatie. Pred rokmi bolo populárne rozdeľovať ľudí podľa pohlaví a tvrdiť, že jedni sú z Marsu, druhí z Venuše. Naša učiteľka prírodopisu tvrdila, že je z opice. My sme verili, že sme z Boha. Dnes rozčúlené hlasy vravia, že niekde vo svete už neexistujú muž a žena, ale že v rámci rovnosti sú všetci akési „to“.

Kultúra je potvora. Len tak si pomedzi nás chodí, nepotrebuje výťah ani schody, celkom jednoducho si poletuje vzduchom, motá sa nám popod nohy, občas zlietne spod oblohy, tichučko si kdesi striehne, celé dni sa ani nehne, pokorne si bokom čupí, hlavou krúti na svet hlúpy, nikomu sa nevnucuje, napriek tomu – stále tu je, nehlási sa veľkým krikom, neškerí sa starým zvykom, len si trpezlivo čaká, nie je ako hlúpa straka, čo sa vrhá za ligotom, je tu s tebou – nevieš o tom! Spod obočia na nás gáni, nízkosti sa prísne stráni a len mlčí, sebaistá, a len tíško čosi chystá...

BRATISLAVA 2. októbra - Váš nový rodinný dom sa nachádza iba 15 minút autom od centra Bratislavy a čaká už len kým sa nasťahujete. Na predaj je posledných päť domov, ktoré sú umiestené na pokojnej ulici na juhozápadnom svahu oproti hradu Devín. Moderná terasovitá architektúra domov prirodzene rešpektuje terén. Štvorizbový rodinný dom môže byť váš už za 319 800 eur s DPH.

Andrej Šeban vydal výborný pesničkový album Časozber. Dohodli sme si s ním preto rozhovor. Trval skoro tri hodiny. Andrej rozprával o kapelách a ľuďoch, s ktorými hrával, o hudbe, o hudobnom priemysle. Priamo a otvorene. Tu je malá ukážka. Celý rozhovor nájdete v tlačenom .týždni.

Milí priatelia, na svete je mnoho krás a pôžitkov, no pre mňa majú najväčšie čaro vône. Aké to asi bolo, keď Boh stvoril vesmír a zrazu zavoňali zakvitnuté záhrady. Púčiky, lupene, kvety. Do toho pracovité včely a zlatý med. Sladký, lepkavý, voňavý. Hneď sa zliezli medvede na koštovku. Aké to muselo byť opájajúce, keď prvýkrát zmokla hlina a prvýkrát začalo zahnívať lístie v jeseni. A keď v lete zavialo od rybníka a keď sa k oblohe vzniesla prvá vôňa makovníka... To sa zalizovali aj anjeli!

Tak sa niekedy pýtam sám seba, prečo som o tom nikdy nepísal? Nie, nie je to v tom, že by som na tú dobu chcel z hlavy vytesniť všetky spomienky. Veď sa mi vlastne nestalo nič hrozné. Iba mi rozmlátili auto a z obavy o bezpečnosť som mojich blízkych presťahoval do Prahy. Pol roka ich strážili policajti a nebolo to nič príjemné. Prežil som to a prežila to aj moja rodina. Pravda, boli tu však aj takí, ktorí neprežili.

Prezident v parlamente Prezident Andrej Kiska vystúpil vo štvrtok pred poslancami Národnej rady so svojou prvou správou o stave republiky. Za najväčšiu výzvu označil nutnosť posilniť dôveru občanov v štát, najmä v oblasti spravodlivosti. Hlava štátu sa ako na problémové body Slovenska sústredila najmä na justíciu, zdravotníctvo a školstvo. Ministerstvu obrany vyčítal nekoncepčné nákupy.

Chlapec už má štrnásť mesiacov a svet sa začal točiť okolo áut. „Auto! Auto! Auto!“ kričí a rúčkami nadšene udiera do madla na kočíku, kým sa predierame bratislavskými ulicami, kde parkujú autá hlava na hlave, úplne všade. Chlapec si možno myslí, že auto je ohromný živočíšny druh, čo dymí a vrčí a je ešte väčší, mocnejší a farebnejší ako všetci petržalskí havovia. A tak doma okrem knižiek so zvieratkami listujeme reklamnými katalógmi s autami a v každom časopise hľadáme nejaké „autoauto“.