Rok 2012 bol rokom, v ktorom sa učitelia a školy pripomenuli verejnosti, a verejnosť si tento učiteľský hlas všimla. To je asi najdôležitejšia správa o školstve za minulý rok. Za pozornosť však toho stojí viac: školské novely, ktoré menia pravidlá prijímania na gymnáziá a stredné školy, ale aj pravidlá hry medzi zriaďovateľmi verejných stredných škôl na jednej strane a cirkevných a súkromných škôl na strane druhej. Dôležité sú aj nové iniciatívy, ktoré sa v školstve dejú, to, že do školstva priamo, ale aj nepriamo vstupujú ľudia z mimoškolských prostredí.

Zdá sa, že 23 rokov po novembri 1989 je školstvo konečne „in". Ešte nie v zmysle vnímanej kvality či dotiahnutých reforiem, a dokonca ešte stále nie ani v zmysle priorít ? ale aspoň v zmysle pozornosti, ktorú sektoru školstva začína venovať verejnosť. Je to prvý malý krôčik. Prispel k tomu azda aj nedávny štrajk škôl, aj ten však odráža širší trend.

Hosťami boli: Tomáš Klvaňa, New York University Daniel Bútora, exriaditeľ slovenskej redakcie RFE Roman Joch, exporadca Petra Nečasa Pavol Hardoš z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť

Hosťami boli: Tomáš Klvaňa, New York University Daniel Bútora, exriaditeľ slovenskej redakcie RFE Roman Joch, exporadca Petra Nečasa Pavol Hardoš z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť

Pod lampu boli, Vladimír Burjan, Daniel Bútora, Mária Smreková. Pod lampou hrali, Martin Valihora, Andrej Šeban

Pod lampu boli Vladimír Burjan, Daniel Bútora, Mária Smreková. Pod lampou hrali, Martin Valihora a Andrej Šeban.

Čo viedlo k iniciovaniu študentského pochodu 16. novembra 1989? Aké spoločenské postoje mali demokratickí študenti a prečo nezaložili vlastnú stranu po vzore Viktora Orbána? Píše jeden z nich, Dionýz Hochel.

Kedysi vlastnil úspešnú stavebnú firmu. Po pätnástich rokoch to však zabalil, aby nemusel podplácať politikov ani štátnych úradníkov. Podľa neho je jedno, kto je pri moci, pretože úplatky berú všetci. Martin Sukupčák.

L. Kováč, Pišút, Slobodník, Kučera, R. Kováč, Paška, Harach, Slavkovská, Ftáčnik, Ponický, Fronc, Szigeti, Mikolaj, Jurzyca, Čaplovič. Ministrov školstva od decembra 1989 by mali problém vymenovať spamäti aj ministerskí úradníci. Dušan Čaplovič však bol v čomsi výnimočným ministrom. Od nástupu do funkcie v apríli 2012 sa mu podarilo k školstvu pritiahnuť pozornosť verejnosti, a to prakticky po prvý raz za posledných 25 rokov. Vrcholom tejto pozornosti bol štrajk učiteľov na jeseň 2012 a isté sympatie verejnosti s učiteľským stavom.

Náboženstvo je ópium ľudstva, varoval pred 150-timi rokmi modernú Európu nemecký ekonóm Karol Marx. Podmienkou skutočného šťastia malo teda byť jeho zrušenie. Marxovi a jeho nasledovníkom uverili milióny, no pri dnešnom pohľade na vieru stoviek miliónov to vyzerá na dejinnú porážku ateizmu, a naopak, víťazstvo tradičných právd a múdrostí. Dôkazom sú milióny, ktoré v Brazílii prilákal prvý latinskoamerický pápež.