„Tu odpočíva vladár, ktorý napriek svojim najlepším úmyslom nedokázal presadiť žiaden zo svojich plánov.“

Prosím, neberte tento text ako novo spustenú ofenzívu. Skôr je to niečo ako moje vlastné vyrovnanie sa s úlohou katolicizmu a kresťanského konzervativizmu v politike.

Čau, baby, volám sa Lacko a som veľký pán. Mám o chvíľu 55 rokov, najlepší vek, a ľúbim maľovať si. Inak som ale inžinier, takže šikovná hlavička.

Dnes, 28. októbra, sa narodil štát, bez ktorého by Slovensko veľmi pravdepodobne prestalo existovať. Za čo mu vďačíme? Pre .týždeň o tom hovoria osobnosti slovenskej politiky a diplomacie.

PLAN.ART pre vás opäť pripravil víkendový TO DO list.

Sú spory liberálov a konzervatívcov neriešiteľné? Ak nie, komu vyhovujú? Trpí dnešná rozvadená slovenská opozícia nezmieriteľnými ambíciami alebo zmätením jazykov? Zjednotí ju aspoň spoločná hrozba? Dokážu ju jej lídri rozpoznať?

„Lingua Slavus, natione Hungarus, eruditione Germanus.“ V preklade: „Jazykom Slovák, národom Uhor, vzdelaním Nemec.“

Počuť to stále častejšie – ak spadneme do ruskej sféry vplyvu, odchádzam zo Slovenska. Je to akási červená čiara, za ktorou už akoby nemalo zmysel vzdorovať. Je to naozaj tak? Je čas pomaly sa baliť?

„Hovoriaci stroj... nevydávam za zariadenie vyslovujúce dokonale a zreteľne slová. No dúfam, že nebudem obvinený z priveľkej samoľúbosti, ak vyslovím domnienku, že tento stroj aj napriek svojej nedokonalosti môže byť aspoň dobrým základom pre dokonalý hovoriaci stroj.“

V médiách sa stále častejšie tvrdí, že ak vyhrá parlamentné voľby Progresívne Slovensko, bude sa musieť rozhodnúť medzi hlasmi Matovičovho hnutia a Šutaja Eštoka.