Je prázdninový čas. Sedím vo svojej izbe a vedľa mňa je moja najmladšia neter. Pýta sa, čo idem písať. Odpovedám, že pár slov o nejakom svätom. Sadne si vedľa mňa a búcha ma do ruky. Okamžite napíš niečo o svätej Dorote! 

Mám rada leto. Nie pre jeho horúčavy. Pre možnosť cestovať a spoznávať. Mám v sebe hnací motor, ktorý ma núti spoznávať, neostávať pri starom, tvoriť, vymýšľať a ešte raz spoznávať. Lebo ťažko vytvoriť niečo nové, ak ostávate pri stereotype.

Benedikt z Nursie bol skvelý chlap. A tu by sa dalo skončiť. Alebo pokračovať v jeho rozsiahlom životopise, zacitovať z jeho reguly, ktorú napísal.

Toto mladučké dievča z Talianska má hneď niekoľko prvenstiev. Bola prvou mučeníčkou, ktorá bola vyhlásená za svätú v 20. storočí. Druhé prvenstvo je tak trochu zvláštne. Pri jej svätorečení boli totiž prítomní jej vrah a jej matka.

Nuž, tí dvaja sú takí známi, že by sa o nich už ani písať nemuselo. Ale predsa len, pokúsim sa. Cyril a Metod.

Sú svätí, ktorých mená ani nepoznáte a sú svätí, ktorí si vás nájdu a nejakým spôsobom vám ovplyvnia život. Jedna taká svätica si našla cestu aj ku mne, hoci som ju nevyhľadávala. Prišla a zasiahla.

Tak ako deťom, aj učiteľom sa stáva, že majú sviatok. A mala som ho aj ja. Deň predtým som si povedala, že to bude blázinec. Čakalo ma veľa práce v škole a vedela som, že sa len tak nezastavím.

Okrem únavy, čakania na vysvedčenie a koncoročných výletov, bol záver školského roka aj časom upratovania, odovzdávania učebníc a skrášľovania školy. Aj žiaci z mojej triedy boli takí unavení, že sa rozhodli nahradiť učenie (túto psychicky náročnú prácu) niečím manuálnym.

V škole bývajú okrem nevšedných dní aj ti úplne obyčajné. Také tie školsko školské. Na prvej hodine žiaci ešte spia a učitelia sa môžu snažiť, ako vedia. Nič nezaberá. 

Skúškovali sme. Niekto mal maturitu, niekto ročníkové skúšky. Moji mali ročníkové skúšky z angličtiny. Báli sa.