Miroslav Kollár bol do parlamentu zvolený za stranu Za ľudí, z ktorej však odišiel a vstúpil do strany Spolu. Po štyroch mesiacoch členstva v nej sa uchádza o predsednícku stoličku, kvôli tomu, že jej súčasný predseda Juraj Hipš preferuje fúziu Spolu s PS, čo sa podľa Kollára rovná zániku strany ako takej.

V roku 2020 vyšlo štát celoplošné testovanie viac ako 72 mil. eur a za tzv. skríningové testovanie v roku 2021 zaplatil už viac ako 406 mil. eur.

V hnutí chce pracovať na témach rodovej rovnosti a rodinnej politiky.

Počas roku 2021 budeme čeliť výzve, aby sme prekonali pandémiu pomocou očkovania a ustáli dôsledky chorobného roku 2020. Nevyspytateľnosť sa vlečie celou ľudskou existenciou a nevieme, či v ďalšom roku nepríde ďalšia „čierna labuť“. Či budeme riešiť len ďalšie politické roztržky alebo odhalíme riešenia skutočných výziev, píšu členovia mimoparlamentných strán.

Hnutie Progresívne Slovensko (PS) vyzýva Igora Matoviča (OĽaNO) k odstúpeniu z funkcie predsedu vlády SR. Na dnešnej tlačovej konferencii to povedala predsedníčka hnutia Irena Bihariová. Za týmto účelom podľa jej slov spúšťajú webstránku stacilo.uz, kde môžu ľudia vyjadriť svoj súhlas s odstúpením Matoviča z funkcie.

Prezidentka Zuzana Čaputová vyhlásila na verejnosti to, čo povedala Matovičovi medzi štyrmi očami: Vyzvala na jeho koniec. Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) podáva demisiu.

Protestujúci dav blokoval niekoľko ulíc v centre Bratislavy a napadli aj kameramana Hospodárskych novín. Polícia voči demonštrantom začala zasahovať po 8 hodinách. V protestoch plánujú demonštranti pokračovať.

V piatok sa znova konal protest na Hodžovom námestí pred Prezidentským palácom. Zúčastnili sa na ňom desiatky ľudí.

Verejnosť často volá po generačnej obmene v politike, no vymeniť všetkých skúsených a ostrieľaných matadorov za politických novicov nie je správna cesta. Potvrdzuje to aj súčasné zloženie parlamentu a vlády. Obe kľúčové zložky slovenského parlamentarizmu robia školácke chyby, ktoré okrem iného pramenia v ich politickej neskúsenosti.

Na Slovensku sme zvyknutí hodnotiť prácu ministra vnútra či policajného prezidenta nie v kontexte právomocí, ktoré majú, ale v kontexte tých, ktoré mať nesmú. Zatýkanie „ostro sledovaných podozrivých“ by v normálnej krajine nemalo byť kritériom, podľa ktorého vystavujeme ministrovi či policajnému šéfovi účty. Naopak, v normálnej krajine s dôverou predpokladáme, že s tým nič nemajú.