Na prvý pohľad uhranie svojou nezvyčajnou ružovooranžovou farbou. Akoby vám v pohári vykvitla exotická rastlina. Po ochutnaní udrie do nosa citrusový tón, ktorý na svojich pleciach nesie vodka. Ľahké, zmyselné a frivolné. Miešaný nápoj osemdesiatych a deväťdesiatych rokov. Cosmopolitan.

Vonku biele stráne, po ktorých sa spúšťajú smiešne malé postavičky. Je inverzia, všetko je v perinách, nad nimi ostré, naliehavé slnko. Akoby tu niekto len pred chvíľou preleštil rodinné striebro. A pred nami ďalšie kopce – buchty na pare.

Skoro v každom kúte kresťanského sveta sa na Troch kráľov podávajú špeciálne jedlá, poväčšine koláče či sladkosti. My nie sme výnimkou. Deň, ktorým sa oficiálne končia Vianoce, naše prastaré mamy oslavovali tým najklasickejším a zároveň najstarším jedlom: šúľancami.

Najznámejší alkohol na svete. Symbol luxusu, obchodných rokovaní či večerného odpočinku v koženom kresle pred kozubom. Korenistá, dymová vôňa, jantárová farba a jemne mydlová chuť. Stala sa základom mnohých miešaných drinkov, no najlepšia je sama osebe – whisky.

Malá učupená kocka niekde na kraji chladničky. Doteraz si ju nik príliš nevšímal, siahalo sa po nej iba sporadicky. No stačilo málo a stala sa azda najžiadanejším tovarom počas pandémie. Béžový zázrak, základný kameň kysnutého cesta a bieleho pečiva – droždie.

Bože, koľko ráz som len čítal kanonické dielo Starého Majstra a predsa som z neho pochopil iba zlomok. Včera, keď som po rannej káve a cigarete čítal už entý raz osemnástu kapitolu jedinej knihy, ktorá po ňom ostala, zrazu mi to došlo.

Vyzerá to ako maslo, správa sa to ako maslo, chutí to ako maslo, no nie je to maslo. Mnohí, predovšetkým tí nedočkavejší z nás, hovoria, že je dokonca lepšie, pretože sa pohodlnejšie roztiera. Postrach každého roduverného výživového poradcu: margarín.

Točí sa na tom kole, vyvaľuje. Chytá bronz a popritom rozvoniava doďaleka vanilkou, škoricou, cukrom, kysnutým cestom a orechmi. Pretŕča sa naverímboha po všakovakých trhoch, hodoch a festivaloch, nehanebne vystavuje svoje opálené telo rovno pred najvýznamnejšími pamätihodnosťami mesta. Trdelník.

Je notorickým svedkom všetkých neformálnych večierkov, vernisáží či premiér. Hovie si na stoloch v prepletaných košíčkoch a čaká na ruku, čo si ho uchmatne a vloží do úst. Tam na jazyku jemne zašuští, pomechrí sa a zaspieva svoju tisícročnú pieseň – pagáč.

Hlavná odborníčka pre pediatriu Elena Prokopová a bývalý riaditeľ klinického krízového tímu Jozef Šuvada hodnotia ako Slovensko zvláda boj proti pandémii a čo bude teraz nasledovať ďalej. Okrem iného hodnotia ministra zdravotníctva Mareka Krajčího a jeho rozhodnutie zrušiť Národný krízový klinický tím.