Trh v juhovýchodnej Ázii. Na rozložených zelených listoch sa nachádzajú rôzne ovocia, od ktorých našincovi prechádza zrak. Najviac však pozornosť púta to, ktoré sa na nič dosiaľ videné nepodobá. Obrovská karmínová hruška, ktorá pripomína hlavu draka – pithaya.

Všetci to poznáme. V rukách kornútok, celý obtečený farebnou lepkavou tekutinou. Nad kornútkom vysmiate štrbavé detské ústa. Váš potomok s hrdosťou ukazuje na obrovskú jahodovú alebo rovno čokoládovú škvrnu na novom tričku. Keby tak existovala zmrzlina, čo sa netopí!

Vonia presne tak ako ťažký, arómami nasýtený vzduch v juhovýchodnej Ázii. Tak ako vás na letisku po pristátí ovalí thajské podnebie, zostanete neskôr ovalený týmto prastarým vývarom. Je to čelná zrážka, a na tú sa len tak nezabúda: tom yam goong.

Každý turista, ktorý navštívil hlavné mesto kedysi slávnej monarchie a dnes vraj najpríjemnejšie mesto na svete, ju ochutnal. Keď nie v rovnomennom hoteli, tak aspoň na letisku. Je tmavá, s čokoládovou pečaťou a povesťou šperku zaniknutého impéria. Sacherova torta.

Malé, guľaté a mimoriadne chutné. Voňajú Stredomorím a Blízkym východom. Mnohé národy tam žijúce si tieto zázračné guľky privlastňujú, vedú sa okolo nich dokonca kultúrne vojny. V súčasnosti malá cícerová či bôbová fašíročka dobýva čoraz viac vegánsky svet. Falafel.

V Portugalsku na ne narazíme na každom kroku. Usmievajú sa na nás, žmurkajú svojimi karamelizovanými škvrnami, akoby to boli oči divej mačky, a lákajú nás. Málokto odolá, pretože ide o nevídanú pochúťku. Pastéis de nata.

Malá učupená kocka niekde na kraji chladničky. Doteraz si ju nik príliš nevšímal, siahalo sa po nej iba sporadicky. No stačilo málo a stala sa azda najžiadanejším tovarom počas pandémie. Béžový zázrak, základný kameň kysnutého cesta a bieleho pečiva – droždie.

Bože, koľko ráz som len čítal kanonické dielo Starého Majstra a predsa som z neho pochopil iba zlomok. Včera, keď som po rannej káve a cigarete čítal už entý raz osemnástu kapitolu jedinej knihy, ktorá po ňom ostala, zrazu mi to došlo.

Vyzerá to ako maslo, správa sa to ako maslo, chutí to ako maslo, no nie je to maslo. Mnohí, predovšetkým tí nedočkavejší z nás, hovoria, že je dokonca lepšie, pretože sa pohodlnejšie roztiera. Postrach každého roduverného výživového poradcu: margarín.

Točí sa na tom kole, vyvaľuje. Chytá bronz a popritom rozvoniava doďaleka vanilkou, škoricou, cukrom, kysnutým cestom a orechmi. Pretŕča sa naverímboha po všakovakých trhoch, hodoch a festivaloch, nehanebne vystavuje svoje opálené telo rovno pred najvýznamnejšími pamätihodnosťami mesta. Trdelník.