„Život je úzky most, no ty sa nesmieš báť,” spieval rabín Zev Stiefel v nedeľu ráno a uviedol tým bohoslužbu, ktorou sa skončil jeden z dvoch najsilnejších ročníkov festivalu Bažant Pohoda.

Na ceste do Vancouveru si v lietadle sadám na svoje sedadlo v 14. rade. Rad predo mnou má číslo 12. Trinástka sa zrejme v lietadlách nenosí. A ja si spomeniem na spŕšku trinástok, ktoré súvisia s účasťou našich zdravotne postihnutých športovcov na vancouverskej paralympiáde.

Slovenský verejný život v poslednom čase ovládli hádky o naše dejiny. Premiér popudil mnohých historikov, keď hovoril v súvislosti s našimi slovanskými predkami z čias Veľkej Moravy o starých Slovákoch a časť verejnosti zhíkla, keď za svoje historické vzory vyhlásil Jánošíka či Alexandra Dubčeka.

V uplynulých týždňoch Slovenská televízia opäť vysielala seriál Povstalecká história. Všetko je jasné: komunisti sú dobrí, nekomunisti sú neschopní, prípadne ich tam vôbec nie je vidieť. Jedným z tých, ktorých nebolo vidieť nielen v tomto obskúrnom seriáli, ale po celých takmer štyridsať rokov, bol Viliam Žingor.

V uplynulých týždňoch Slovenská televízia opäť vysielala seriál Povstalecká história. Všetko je jasné: komunisti sú dobrí, nekomunisti sú neschopní, prípadne ich tam vôbec nie je vidieť. Jedným z tých, ktorých nebolo vidieť nielen v tomto obskúrnom seriáli, ale po celých takmer štyridsať rokov, bol Viliam Žingor.

.do pozornosti(20. – 26. 4. 2009)

Môže byť Macedónsko, kde sa v oblastiach, ktoré obývajú Albánci, pre násilnosti opakovali predčasné voľby, zdrojom nového etnického konfliktu v epicentre Balkánu? – tak znie naliehavá otázka. Britský The Economist o ňom píše ako o štáte, ktorý si svet všíma iba vtedy, keď sa tam udeje niečo zlé. Momentálne je opäť „na výslní“.

Keňa z oblohy pripomínala krajinu krátko po bombardovaní. Oblaky modrého dymu sa vznášali nad dedinami v oblasti Rift Valley. Ešte väčší oheň horel v rozľahlých slumoch na okraji hlavného mesta Nairobi.

Slovenská republika má tridsať rokov. Princípy slobody sa doposiaľ podarilo zachrániť. Inštitúcie sú však nedobudované, vracajú sa otázniky nad budúcnosťou aj tiene minulosti. Dokážeme spracovať svoju históriu tak, aby sa znova a znova neopakovala? Dokážeme to urobiť triezvo a pritom bez sebanenávisti?