Moldavsko je rajská záhrada medzi vinicami a ovocnými sadmi, obývaná peknými ľuďmi, z ktorých väčšina plynule hovorí dvoma krásnymi jazykmi – po rumunsky a po rusky. Zároveň zásobuje Európu gastarbeitermi, prostitútkami a bandami vykrádačov áut. Od vojny v roku 1992 je tento spustošený raj rozdelený. Napravo od krásnej rieky Dnester je Moldavsko, obývané väčšinou Moldavcami, ale počuť aj veľa ruštiny. Naľavo je medzinárodne neuznané Podnestersko, obývané z dvoch tretín Slovanmi, počuť tu takmer výhradne ruštinu.

Česká skupina Čechomor vydala nový album Místečko, zostavený opäť zo starých moravských piesní. Sú ich tisíce, hovorí jeden z lídrov kapely, huslista Karel Holas a vzápätí dodáva: „No musíme si dávať pozor, aby sme sa neopakovali.“

Na sídlisku v Devínskej Novej Vsi žijem od roku 2004. Ešte pred pár dňami som písal milý fejtón pre ročenku našej fabriky Volkswagen. Ako už neraz predtým, opäť som raz oslavoval očarujúcu polohu Devínskej Novej Vsi, diaľavu moravských luhov, pocit bezpečia, ktorý nám dodáva nad nami tróniaca Devínska Kobyla a pocit akejsi plážovej pohody, ktorý máme vďaka Sandbergu.

Sú to dve rôzne váhové kategórie. Pokiaľ ide o váhové, vedie rozhodne Bernd Posselt, šéf českých a moravských Nemcov, združených v organizácii, ktorá nesie v Česku nelichotivo znejúci názov Sudetonemecký landsmanschaft.

Som v Kišiňove. V hlavnom meste Moldavska, čo je, ako som musel pred odletom vysvetľovať babičke, taká malá krajina medzi Ukrajinou a Rumunskom. Nie je pri Čiernom mori, od toho ju delí zopár desiatok kilometrov pevniny, ale na pláže do Odesy je to z Kišiňova bližšie ako z Varšavy, nejakých dvesto kilometrov. Vzdialenosťou, nie časovou realitou.

Po usmievavom pápežovi odišiel vtipný kardinál. V piatok bol na moravskom Velehrade pochovaný kardinál Tomáš Špidlík.

Začiatkom júla roku 1985 sa pri príležitosti 1100. výročia smrti svätého Metoda konala na moravskom Velehrade najväčšia demonštrácia za náboženskú slobodu v znormalizovanom Československu.

Tak opět po roce radostně do Buchlovic na tradiční festival vína a literární seminář. Co je to však letos za nápad mluvit o víně a deficitu? A je víno opravdu věc tak samozřejmá, jak si pořadatelé zřejmě představují, když má tolik nepřátel? Kupříkladu takový abstinent víno chápe jen jako nebezpečnou drogu, které se vyhýbá. Ve stejném předsudku žije i muslim, považuje víno za al – ko – hol, rozdíl mezi vínem a spiritusem nikdy nepoznal, a proto i on soudí, že víno je droga a nikoli nápoj, podobně jako alkoholik, který se chce co nejrychleji opít. „Kdo však nenávidí víno, hřeší, přestože je to hřích bezejmenný,“ říká Tomáš Akvinský, víno je přece nápoj sakrální. Češi na rozdíl od Moravanů na tom také nejsou nejlépe. Pijí převážně únavný studený, ospalý a trudnomyslný nápoj. Aby ne, když jim v mládí servírovali náhražky – Pražský výběr, Ostravský kahan, Svíčku a dnes krabicové víno z Čile nebo z Moravské vinařské oblasti. Ví snad někdo, kde se nachází ona moravská oblast?

Chudobinec a čierna diera Európy. Krajina, kde predávali ľudia obličky do Turecka, kde obchodujú so ženami, kde sú na námestiach ešte stále sochy Lenina a kde sa každý štvrtý dospelý živí ako gastarbaiter na Západe. Moldavsko, najchudobnejšia krajina Európy, má zlú povesť – lenže tak trochu nezaslúžene.

V