Neďaleko nábrežia Dunaja stojí socha muža, okolo ktorej prešiel každý Bratislavčan. Hľadí na najdlhšiu rieku Európskej únie, hľadí až za ňu, do severských končín, k vchodu do kodanského prístavu, kde na brehu sedí na skale kamenná morská víla. Obe sochy spája jedno: Hans Christian Andersen.

„Na vysočinách zámku, na Trenčíne / sedí si Matúš, jako pán si tróni, / čokoľvek žije v považskej doline, / pánovi Váhu všetko sa to kloní / a vlny Váhu, kadekoľvek plujú / jeho meno, moc, slávu oznamujú.“

„Ondrej, z Božej milosti kráľ Uhorska, Dalmácie, Chorvátska, Bosny, Srbska, Haliče, Vladimírska, Kumánska a Bulharska, všetkým v Krista veriacim, ktorí nazrú do tejto listiny, pozdrav v (mene) Spasiteľa.“

Od začiatku tohto roka sme začali platiť za väčšinu vládnych opatrení z konsolidačného balíka, v apríli sa pridá aj transakčná daň. Ich dopady sme nepocítili len my, občania, ale aj rôzne rezorty a zložky verejnej správy. Ako tieto časy prežívajú mestá a obce? Odpovedá prezident Únie miest Slovenska a primátor Trenčína Richard Rybníček.

Včera večer uverejnila analytická jednotka, o.z. KAPA 12, presné dáta a analýzu piatkových protestov.

Aj dnes sa odohrajú protesty, ktorých hlavná spoločná myšlienka je, že Slovensko patrí do Európy a nie na východ a samozrejme aj proti prešľapom Ficovej vlády.

Tá zvíťazila pred krajankou Wendy Holdenerovou a Rakúšankou Katharinou Liensbergerovou (+1,32s).

„... my Sloveni prostý ľud (sme) a nemáme, kto by nás vyučil v pravde a zmysel (Písma) vyložil. Tak teda, vladyka, pošli takého muža, ktorý nám vypovie všetku pravdu...“

Nemusíme písať dôvody, prečo sa dnes stretneme. Bol by to veľmi dlhý článok a väčšinu dôvodov by ste asi aj tak poznali. Čiže pre istotu zopakujeme dnešný zoznam.

Populisti v politike potrebujú rozdelenú spoločnosť ako soľ. Ľahšie sa v nej zakorení strach i túžba po vodcovi-ochrancovi. Preto prehlbujú existujúce spory a priepasti, ale tvoria aj nové. Robert Fico je toho najnovším príkladom tak ako v USA Donald Trump.