Bol to prevratný rok. Dokonca tak, že sa v

Slováci rozdelením Česko-Slovenska a následným prekonaním niekoľkých vnútropolitických kríz stratili svoj najväčší mindrák – že sú neštátotvorný národ.

Sloboda, na ktorej cestu sme s tápaním nastúpili pred 34 rokmi, nebola a nie je spočinutím na konci dejín. Správanie dnešnej novej moci nám krehkosť výdobytkov skvelého roku 1989 pripomína dnes až príliš jasne. A MY musíme jasne odpovedať.

Pri písaní o Novembri 1989 je dnes už ťažké vyhnúť sa istému opakovaniu. Našťastie, je tu niečo, čo mi umožňuje sa z tohto problému predsa len trochu vyslobodiť. Plynúci čas totiž vyžaduje aplikovať prežitú skúsenosť na novú situáciu, v nových podmienkach.

Víkendový plán s plan.art bude (aj) o rebeloch.

Je dobré, keď spoločnosť v kľúčových momentoch vedú ľudia s morálkou a odvahou. November 89 je dôkazom, že sa to občas podarí. Ako sa rodili jeho osobnosti a čo motivovalo ľudí vzoprieť sa totalite? So spisovateľom Pavlom Kosatíkom sme hovorili o známych, ale aj menej známych hrdinoch Nežnej revolúcie.

Ľudia majú strach. Sú sklamaní. Sú nahnevaní. Chcú zmenu, ktorá neprichádza alebo istotu, ktorú sa nedarí uchrániť. Po roku 1989 sme začali znova objavovať demokraciu. Dnes sa zdá, že sme z nej rozčarovaní. Čo sa s nami stalo?

Zhnusenie z politiky a z politikov nie je nová vec. Dnes sa však u nás dvíha jeho ďalšia vlna. Niežeby to nebolo pochopiteľné. No aj tak treba opakovať, že ide o nebezpečný trend. Povedzme to rovno: smrteľne nebezpečný.

Vlastne sa tu opakovane vraciam k téme, ktorú kedysi Petr Pithart vyjadril v názve knihy Obrana politiky – aj k tomu zodpovedajúcemu kontextu dnešného znechutenia z politiky. A pokušenia nahradiť politiku niečím lepším, čistejším; nejakou exaktnou kalkuláciou, ktorá by skoncovala s tým chaosom, ktorého máme všetci plné zuby...