Každá z piatich Čechovových hier má silnú psychologickú i spoločenskú tému. Čajka je hra o umení a šmíre. Ujo Váňa je hra o obeti. Váňa a jeho neter sa obetujú pre prof. Serebriakova. Myslia si, že je to veľká osobnosť, no zistia, že je to len prázdny egoista. Žili zbytočne. Ivanov je hra o vyhorení. Ivanov chce reformovať hospodárstvo, ožení sa netradične. Láska sa skončí, aj ideály, má dlžoby. Nespokojný so sebou sa zastrelí. Višňový sad je hra o aristokratoch, neschopných podnikať. Žijú na dlh. Odmietnu reštrukturizovať dlhy. Tak mladý podnikateľ rozparceluje višňový sad na parcely pre vily. Tri sestry sú jediná hra Čechova z prostredia vojakov.

Už ma to nebaví. Svet bol a vždy bude plný idiotov. Oproti tej väčšine vždy stála menšina rozumných. A na obe skupiny pozerala masa ľahostajných. Aj na Slovensku budeme mať zrejme ešte dlho, možno vždy, skupinu komunistov, ľudákov, nacionalistov a menšinu tých, pre ktorých je demokracia nedotknuteľnou hodnotou. S tým už nič nenarobíme. A samozrejme tu bude masa ľahostajných alebo, lepšie povedané, masa pragmatikov. Tí nechápu, o čo zrazu ide.

Švantnerova Nevesta hôľ je jedným z vrcholných textov slovenskej literatúry (nielen) minulého storočia. Jej divadelná adaptácia je jedným z vrcholov „slovenskej sezóny” v SND.

Pred pár týždňami som navštívil v Berlíne Deutsches Theater, s ktorým vytvorilo naše divadlo koprodukčný projekt Bludičky. Naši herci Milka Vášáryová a Dušan Jamrich hrajú striedavo v bratislavskom SND i berlínskom Deutsches Theater. Popri pracovných rozhovoroch som si pozrel aj inscenáciu hry Jean-Paul Sartra Das Spiel ist aus (Hra je skončená). V roku 1947 Sartre nakrútil film, zo scenára vznikla divadelná hra.

Pochádza z Martina, vyštudoval herectvo na VŠMU, je členom Divadla Astorka, často dabuje a roky bol súčasťou fenomenálne obľúbenej Partičky. Nie je mu ľahostajné, čo sa deje okolo neho a keď o tom rozpráva, vyzerá ako nahnevaný mladý muž. Juraj Kemka.

Po Idiotovi v Astorke a Zločine a treste v Mestskom divadle Žilina tu máme Bratov Karamazovovcov v Slovenskom národnom divadle. Dostojevského divadelná sezóna vrcholí.

Miroslav Krobot sa vo svojej divadelnej adaptácii Dostojevského Idiota, ktorú inscenoval v bratislavskom Divadle Astorka, pohybuje medzi iróniou, absurditou a tragédiou čistého človeka v špinavom svete. Vďaka hercom z Astorky sa mu to darí.

Na internete sa objavil projekt Ľavé spektrum 2012 s videami 56 osobností, ktoré reprezentujú intelektuálnu šírku slovenského prostredia naľavo od stredu. V čo dúfajú? Aké nádeje a obavy si s politikou spájajú?

V Martine sa od roku 2005 vždy v júni, teda na konci divadelnej sezóny, koná festival slovenských divadiel Dotyky a spojenia. Tento rok vo mne zanechal zmiešané pocity.

Pod pokrievkou normalizačných sedemdesiatych rokov začalo na Slovensku čosi bublať. Objavili sa vzdelaní pesničkári, akísi poslovia dobrých správ o tom, že napriek bezhlavému, ale niekedy aj veľmi dobre cielenému dupaniu boľševika, túžby ľudí po informáciách, kultúrnom vzdore a tvorivosti nezomreli.