Americký historik Timothy Snyder dostal pozvání na zasedání Rady bezpečnosti OSN, aby promluvil na téma „ukrajinská rusofobie“. Toto téma nastolila v Radě bezpečnosti Ruská federace a požádala o jeho projednání. Podle ruského zástupce měla stát „ukrajinská rusofobie“ u vzniku současné války. Profesor Snyder jako expert na dějiny východní Evropy Rusku otevřeně předestřel katastrofální důsledky jeho zločinné politiky pro ruské i ukrajinské obyvatelstvo. Kompletní text řeči včetně odpovědi ruskému zástupci publikoval Timothy Snyder na svých stránkách.

Opäť je tu deň, kedy si pripomíname obete holokaustu a rasového násilia. Timothy Snyder vo svojej knihe Bloodlands až desivo presne popísal, čo sa udialo na území, ktoré je len kúsok od nás na východ. Pobaltie, Bielorusko a Ukrajina boli svedkami najväčšieho masového vraždenia v dejinách.

Podpis Mníchovskej dohody a následné odstúpenie československých území nacistickému Nemecku patrí medzi najviac diskutované momenty našej histórie. Ako je možné, že sa Československo vzdalo bez boja? Naozaj sa veľmoci dohodli „o nás bez nás“? A v čom sa podobá Hitlerov prístup k Československu tomu Putinovmu k Ukrajine? Odpovedá český historik Vít Smetana.

Tak ako každý rok, aj v tomto čísle vám prinášame spolu s našimi kolegami, priateľmi a spolupracovníkmi tipy na knihy, ktoré sme čítali tento rok.

Kachovku určite vyhodili do povetria Ukrajinci, znie z putinských trúb sociálnymi sieťami. Preboha, prečo? opýtate sa zdesene – lebo obrazy utrpenia, ktoré zo zatopených miest prichádzajú, vám nedovoľujú spýtať sa chladne a neutrálne.

Veľké jarné heslo – spájanie – vyústilo do opaku, ktorý ohrozuje výsledok volieb a budúcnosť tejto krajiny. A neschopnosť spolupráce je prítomná v množstve sektorov tejto spoločnosti. Peter Zajac o historických koreňoch tejto neschopnosti a budúcich nádejach.

Veľa sa v posledných dňoch hovorí o tom, či je zdravé zaháňať Putina do kúta. Či v tom kúte nedôjde k takej eskalácii, ktorú by sme všetci oľutovali. Teda či Putin nerozpúta jadrový konflikt.

Dňa 22. júna 1941 zaútočili ozbrojené sily nacistického Nemecka a spojencov Osi na Sovietsky zväz. Druhá svetová vojna vstúpila do novej fázy, do najničivejšieho konfliktu, aký ľudstvo poznalo. Nejde len o kvantitatívne údaje. Vojnu na východnom fronte chápali obe strany ako konflikt novej kvality – ideologický konflikt. Následky sú dodnes s nami.

„,Tak nám zabili Ferdinanda,‘ řekla posluhovačka panu Švejkovi.“ To je začiatok nielen románu Jaroslava Haška, ale podľa mnohých aj dovtedy najzničujúcejšej vojny v ľudských dejinách. „Bude to stačit, myslíš?“ pýta sa vo filme Pelíšky strejda Václav na význam plastových pohárov na vodu v boji s imperializmom. A my všetci tušíme, že to nestačí.

Historička Marci Shore, autorka mnohých kníh, najnovšie Ukrajinskej noci, je Američanka, ale časť jej života sa odohráva na Ukrajine. Pozná Ukrajinu, jej snahu o budúcnosť bez ruskej agresie, bez korupcie a oligarchie. V čom ešte po dvoch rokoch vojny, kde Ukrajinci trpia, vidí nádej?