Uprostřed měsíce srpna se ve Spojených státech amerických odehrála dvě významná mezinárodní setkání. Nejdříve 15. srpna na půdě americké vojenské základny v aljašském Anchorage mezi americkým prezidentem Donaldem Trumpem a ruským vůdcem Vladimirem Putinem. Pouhé čtyři dny poté už se Trump, tentokrát přímo na půdě Bílého domu, sešel nejen s hlavou ukrajinského státu Volodymyrem Zelenským, ale také s lídry důležitých evropských zemí. Po delší době se tedy hned dvakrát o ukrajinské tragédii nerozhodovalo jenom na polích válečných, nýbrž také u alespoň symbolicky kulatých stolů.

Prieskumy nasvedčujú tomu, že dnešná opozícia získa v budúcich voľbách väčšinu. Aj keď je veľmi skoro hovoriť o víťazstve, predpokladajme, že zostaví vládu. Už teraz vieme, že jej nebude čo závidieť. Čo ju čaká?

Opozíciu čaká niekoľko výziev. Vyzerá to, že má našliapnuté k zvládnutiu tej prvej – vyhrať parlamentné voľby. Ale čo potom? Podľa Ľudovíta Ódora príde čas na Veľký tresk. Ako reformovať Slovensko od verejnej správy až po emigračnú mentalitu vysvetľuje v rozhovore .pod lampou.

Fico predvádza svoju predstavu o národovectve a suverénnej zahraničnej politike, Vova telefonuje s Kimom, J. D. Vance robí hanbu Amerike. A my žasneme nad tým, koľko múdrosti riadi tento svet.

Zdá sa, že otáznik je zbytočný. Áno, Slovensko opúšťa svojich spojencov celkom jednoznačne. Demokratický Západ je pre mentalitu Fica a jeho vlády nepriateľské a nebezpečné územie. Mečiar povedal: „Keď nás nebudú chcieť na Západe, obrátime sa na Východ.“ Nás už na Západe chceli, ale to je zrejme minulosť a Slovensko začalo nasávať vákuum Východu.

Mareka Cinu evidujem na Facebooku ako hravého výtvarníka, ktorý sa s nesmiernym potešením púšťa do nových projektov, sérií a obrázkov a skoro až márnotratne strieda techniky, od komiksovej grafiky cez olej, street art až po multimédiá.

Karol Duchoň je momentálne slávnejší, ako bol počas svojej kariéry, ktorú definitívne ukončila jeho smrť v roku 1985. V tom čase bol už na periférii záujmu a nemohol za to len jeho alkoholizmus: prichádzali umelci, ktorí boli atraktívnejší pre mladých.

Normalizácia a talent spolu nikdy neladili. Ani nekladenie odporu v takých podmienkach neotvorí možnosť skutoĬnej sebarealizácii. Príbeh Karola Duchoňa ako človeka a umelca o tom vypovedá. Čítajme pozorne: tá doba sa totiž vracia.

Slovensko je malá krajina a opúšťa ho dosť ľudí – často takých, ktorí by doma mohli tvoriť elitu. Ovplyvňuje to nielen verejnú diskusiu, ale aj výsledky volieb. Do Lampy o tom prišiel hovoriť Andrej Probst, ktorý vedie združenie Pražská kaviareň.

Slovensko je krajina odchodov. Emigračných vřn bolo od 20. storoĬia niekoľko: 1. svetová vojna, medzivojnové obdobie, po 2. svetovej vojne, po komunistickom prevrate, po roku 1968, počas normalizácie a ekonomická emigrácia po roku 1989. Masívna vlna, vyvolaná Ficovou politikou, už prebieha. Pozrime sa na ňu.