Moja babička stále hľadala svoje okuliare. Išlo nás z toho poraziť. „Deti, neviete, kde mám zasa okuliare?” pýtala sa a šmátrala. Bez okuliarov sa okuliare ťažko hľadajú. Boli hrubé, kostené, zlepené lepiacou páskou na pravom kĺbe. Bledohnedé. Keď nedržala páska, prišiel na rad leukoplast. Babičke okuliare často padali nabok, ale jej to nevadilo. Čítať sa s nimi dalo. Často sme sa jej pýtali, či nechce nové okuliare. „Netreba, vravievala. Veď čítať sa s nimi dá.” Vyzerala smiešne, ale bola to naša milovaná babička, a tie dolámané okuliare k nej tak nejako patrili.

Kniha českého jezuitu Bernarda Pitruna Jadrné memento podáva na pozadí udalostí v Československu po roku 1918 životný príbeh prvého československého provinciála jezuitov Leopolda Škareka, a to vrátane opisu abdikácie prvého pražského arcibiskupa Františka Kordača. Páter Škarek bol priamym svedkom i „aktérom“ tejto abdikácie.

Dnes si už bez neho nevie obyvateľ starého kontinentu svoj gastronomický život ani predstaviť. Francúz by dokonca aj život zaň položil, za jeho ovčí variant možno aj nejaký ten Slovák. Bez hrudy syra nie je, skrátka, Európa Európou.

Číňania a Židia sa v mnohom odlišujú, ale súčasne sa v niečom dôležitom až prekvapivo zhodujú. Práve tým možno vysvetliť starobylosť týchto dvoch národov. Prinášame provokatívnu esej amerického Žida, napísanú pre ázijský časopis.

Pred pár dňami sme si pripomenuli výročie komunistického prevratu. Pri tejto príležitosti prinášame portrét Antona Srholca, bývalého politického väzňa z Jáchymova, ktorý už dve desaťročia venuje svoj život ľuďom bez domova.

Počuje tú otázku od mnohých, ako je možné, že kňaz Marián Kuffa a arcibiskup Róbert Bezák patria do tej istej cirkvi?

Dejiny Rómov sú stále nepoznanou a fascinujúcou témou. Znepokojivé na nich nie je len to, čo všetko o Rómoch nevieme, ale aj to, čo ich história hovorí o nás a našich dejinách.

Elitný americký historik Timothy Snyder napísal pre nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung rozsiahlu esej o Ukrajine, nemeckej politike voči tejto ťažko skúšanej krajine a Rusku. Text uverejňujeme s láskavým súhlasom autora.

Taliansky režisér a scenárista Paolo Sorrentino od prvého svojho filmu (L’uomo in più) úspešne boduje na medzinárodných filmových festivaloch, u kritiky a najmä u publika, hoci aj tie jeho filmy nie sú typickými diváckymi záležitosťami.