Týždeň čo týždeň sa dá do .týždňa písať o témach, ktoré lomcujú slovenskou spoločnosťou alebo svetovým dianím. Alebo mnou samým. Aj v týchto dňoch by sa dalo niečo poznamenať o tom, že slepý pes komondor maďarského politika Baloga určite dobehne aj slovenského politika Jánoša. Ani rozoberanie témy antimobilov by nebolo na zahodenie. Lebo ak sú dnes novinkou a znamením odporu proti mainstreamu, tak zanedlho budú antimobilmi v ich najpravejšom význame slova, lebo všetci túžia byť in. Za zmienku by určite stálo aj rozhodnutie súdu o manželoch Hrotákovcoch, ktorí svojho času chodili na stretnutia do klubu bezdomovcov HĽA ČLOVEK v bratislavskom kláštore. Lenže si hovorím, že by to už konečne chcelo nejakú emocionálne odľahčenú tému, aby v tom pravidelne nezostával Pišta Vandal sám.

Sťažnosti hráčov na kvalitu ľadu v bratislavskej hale sem tam pokračujú (hoci taký Havlát ľad pochválil). Ľudia, ktorí majú ľad na starosti, však robia všetko, čo sa dá. Trávia na štadióne takmer všetok čas, dávajú do toho celú svoju energiu, neustále niečo merajú a vylepšujú. Pritom nemajú zaplatené nijaké nadčasy, a ich plat je smiešny. Pes je niekde zakopaný, ale u ľadárov to nebude.

V zápase Slovinsko - Nemecko išlo vlastne len o to, aby sa hráči nezranili. Išli sme sa pozrieť len na druhú polovicu a videli sme, podľa očakávania, veľa korčuľovania, málo osobných súbojov a po remíze 2:2 víťazstvo Nemcov v trestných strieľaniach.

Zo zápasu Fínsko - Dánsko (5:1) sme si prišli pozrieť len poslednú tretinu, dosť na to, aby sme videli, že Fíni prišli so silným mužstvom. Už na tomto zápase bolo v hľadisku viac ako 20 veľkých českých zástav, takže už poobede bolo jasné, kto tu bude večer doma.

Asociácia európskych žurnalistov - slovenská sekcia - vydala v týchto dňoch stanovisko k cenzúre vo verejnoprávnej STV, ktoré informuje verejnosť o tom, že „generálny riaditeľ STV Štefan Nižňanský zakázal vysielať už schválenú reportáž o sociálnom podniku v Bardejove v relácii Reportéri v pondelok 5. októbra t. r.“

Málokedy mi pripadá názov tejto rubriky taký príznačný. V krajine, ktorá je kvôli nekončiacej vojne a druhému kolu prezidentských volieb (bude 7.11.) stredobodom svetových správ treba žiť – alebo pobyt v nej treba prežiť. Týchto pár riadkov píšem na izbe guesthousu Zarafshan v meste Mazár e Šaríf v Severnej provincii. Slúžia ako „predkrm“ reportáží, ktoré, verím, o pár dní v zdraví prinesiem domov.

Bratislavské jazzové dni. Prečo na ne stále chodíme?

3 milióny balíkov denne, 230 obsluhovaných krajín, 310 000 firemných zákazníkov, obrat 4,9 miliardy € – to je DPDgroup, sieť francúzskej spoločnosti GeoPost.

Civilizovaný svet šokovaný sleduje, čo sa za posledné roky deje v Sýrii a Iraku a inde s miestnymi kresťanmi. Z 1,8 milióna kresťanov, ktorí žili v Sýrii, ubudlo už 700-tisíc. Pred rokom 2 000 žilo v Iraku približne milión kresťanov, aktuálne ich je okolo 250-tisíc. Denne počujeme o ich únosoch, hanobení žien a beštiálnych vraždách. Pred našimi očami zaniká kresťanská civilizácia, ktorá tu bola prítomná dvetisíc rokov. Posledné ničenie vzácnych pamiatok a kníh v irackom Mósule je kultúrnou genocídou.

Najpredávanejší slovenský časopis už roky bez hanby vykráda články iných médií. Keď ich na to upozorníte, väčšinou im nestojíte ani za to, aby vám aspoň formálne odpovedali. Týždenník Plus 7 dní vedú cynici, ktorí majú novinársku etiku na háku.