Rád hádam, čím sa zaoberajú všetci tí polonahí dovolenkujúci ľudia okolo mňa v bežnom živote. Jednou z dôležitých indícií je kniha, ktorú si so sebou zoberú. Ako sa dá na pláži nájsť gourmet?

Chianti – krajina zaliata slnkom, posiata vinohradmi, trsmi levandule a rozmarínu siahajúcimi po pás, olivovými hájmi a rozsiahlymi statkami s typickými, oranžovo-sivými škridlami na strechách. Srdce Toskánska, v ktorom sa rodí jedno z najlepších vín na svete aj tento text.

Na pohľad nevyzerá dvakrát vábne, niektorí dodnes okolo neho prejdú v obchode so štítivým výrazom na tvári. Hruškovec americký – tak sa oficiálne volá toto divné rapavé ovocie, ale všetci ho skôr poznáme pod menom avokádo.

Existuje plodina, ktorá sa svojím írečitým slovenským názvom môže smelo zaradiť k takým legendám, ako sú chriapa, budzogáň, cencúľ či  ľaľa. My však, Slovač nevďačná, ho voláme baklažán, a pritom je to ľuľok ako repa!

Bez neho nepripravíte milánske rizoto, čiže ani preslávené teľacie lýtko osso buco, nehovoriac o španielskej paelle. Je najdrahším korením na svete, desaťkrát drahším ako vanilka a päťdesiatkrát ako kardamóm. Chuchvalec červených nitiek za nehorázne peniaze – šafran.

Ak sa nejaký váš známy zasníva pri slove Brusel, neľakajte sa. Nemusí to byť hneď vybíjaný byrokrat, len obyčajný labužník. Toto mesto má viac reštaurácií s michelinskou hviezdou ako Paríž a v krčmách najlepšie pivo na svete.

Milujú ju malí aj veľkí, fajnšmekri aj fastfúdisti. Niekto uprednostňuje ostré ovocné chute, iný zas rigidne trvá na tom, že jej chuť musí byť pevne posadená na smotanovom základe. No všetkým rovnako zasvietia oči, keď sa im v ústach roztápa zmrzlina.

„Tak nám zvolili Nemečka,“ mohla by povedať pani Müllerová a ani Joef Švejk by sa jej zrejme nespýtal, ktorého. Samozrejme, že Igora. A samozrejme, že zvolili. Nikto iný predsa na post prezidenta Zväzu slovenského ľadového hokeja nekandidoval.

Divadelníci majú svoju Divadelnú Nitru či Novú drámu, filmári festival v Bratislave a Trenčianskych Tepliciach. Každý má nejaký festival, dokonca aj politici – len to vždy uvzato volajú samit. A čo my? Chvalabohu, nezostávame bokom.

Na počátek 90. let vzpomínám jako na nejlepší léta svého života. Měl jsem kolem sebe báječné lidi, jedním z nejlepších vůbec byl Ivan Mikloš. Začínali jsme malou privatizací. On na Slovensku, já v České republice.