Pred necelým mesiacom predsedníčka (odrazu národne cítiacej) vlády v súvislosti s novelou zákona o štátnych symboloch vyhlásila: „Možno dávam taký skromný návrh školám. Deti vedia vyrábať krásne veci, takže nevidím dôvod, aby tieto dôležité symboly na hodinách výtvarnej výchovy nevyrábali.“ Čo to vôbec budú maľovať?

Traduje sa, že Slovenky a Slováci, ktorí aspoň raz v živote nevystúpili na Kriváň, nie sú správni vlastenci. Ak je to tak, násobí sa pocit vlastenectva počtom výstupov na tento strmý štít? Čo vlastne môžeme nájsť na Kriváni, vo výške 2 494 metrov nad morom?

Slovnaft má byť na čo hrdý. Jeho učilište vyprodukovalo takých velikánov, ako je Igor Derevenec či Ján Trstenský. Títo dvaja národní buditelia dokonca spolu sedeli v lavici. Robili vraj počas štúdia riadnu neplechu, to je však dávno pochopené ako pretlak tvorivého génia.

Ak som si myslel, že jedna vec sa v Prievidzi nemôže nikdy stať, tak to bola predstava Bojnickej cesty pod mojimi oknami, ktorá sa mení na benátsky kanál. Príroda nás však poučila a udrela na Hornej Nitre aj na miestach, kde to málokto považoval za možné.

Suraja, matka piatich detí, nie je obyčajnou afganskou ženou. Na stene svojej kancelárie s pýchou vystavuje fotografie, na ktorých pózuje vedľa Condoleezy Riceovej, Hillary Clintonovej či afganského prezidenta Hamida Karzaja.

Dobrý den, majore Gagarine, tak jsme se tedy už dočkali! Celý svět připil vám rudým vínem, lidé vám ze zdola mávali. Spievali sme, čakajúc na taxík, z plných pľúc a hľadeli na hviezdy. A bolo po stretávke.

V posledných týždňoch sa o Japonsku opäť hovorí. Jedinečná mentalita tohto národa oddávna fascinuje predstavivosť Západu. Pritom pohľad do japonského zrkadla môže Európanovi ľahko ukázať, čo je jedinečné na jeho vlastnej kultúre.



Aby Európska únia neustrnula v arogantnom autoritárstve, potrebuje reflexie prichádzajúce z viacerých strán. Jednu z nich ponúka aj kniha bývalého stĺpčekára .týždňa Martina Leidenfrosta.


Diskusia okolo budov PKO pripomína legendárny spor o ruinu Bratislavského hradu. Podobne, ako dnes PKO, ani ona nespĺňala očakávania predstaviteľov mesta a architektov, ktorí modernizovali Bratislavu po roku 1918.

O prípade Cervanová sme v tomto časopise písali viacerí a z rôznych uhlov pohľadu. Všetci sme sa zhodli na tom, že odsúdení Nitrania neboli páchateľmi, ale obeťami zločinu. Dnes prinášame svedectvo priamych svedkov tohto zločinu.