Milujú ju malí aj veľkí, fajnšmekri aj fastfúdisti. Niekto uprednostňuje ostré ovocné chute, iný zas rigidne trvá na tom, že jej chuť musí byť pevne posadená na smotanovom základe. No všetkým rovnako zasvietia oči, keď sa im v ústach roztápa zmrzlina.

Divadelníci majú svoju Divadelnú Nitru či Novú drámu, filmári festival v Bratislave a Trenčianskych Tepliciach. Každý má nejaký festival, dokonca aj politici – len to vždy uvzato volajú samit. A čo my? Chvalabohu, nezostávame bokom.

Keď som bol dieťa, mama nám vždy prízvukovala, že na zemi sa smie sedieť iba v mesiacoch, v ktorých nie je písmeno „r“. Takto nás veľmi ľahko naučila nielen ich mená, ale aj to, kedy sa začína pikniková sezóna.


Nepamätám si inú zeleninu, ktorá by v nás – deťoch odkojených socialistickými školskými jedálňami – vzbudzovala takú hrôzu a neprekonateľný odpor. To bolo lamentovania, keď sa vo vestibule na jedálnom lístku, písanom strojom, objavil špenát!

Oslaďme si život! Na pohľad normálna, trošku žoviálna veta, povedzte ju však pred nejakým kulinárom! Med? Cukor? Rafinovaný? Nerafinovaný? Hnedý? Trstinový? Hroznový? Dilema je na svete. Schválne – poznáte muscovado?

Dlhé roky sa jej chuť a vôňu ľudia pokúšajú napodobniť umelou náhradou. Zopárkrát sa to aj podarilo, dokonca jeden takýto pokus skoro kompletne zdevastoval hospodárstvo Madagaskaru. Takú veľkú silu má obyčajná vanilka.

V stredoveku ju zakazovali jesť. Predovšetkým v ženských kláštoroch sa vyslovene stratila z tanierov, pretože už obyčajný pohľad na ňu mohol vzbudiť u dievčat hriešne myšlienky. Jej podávanie bolo dokonca považované za priamu výzvu k milostným hrám.

Darmo niektorí hovoria, že je to len taká príloha, osviežujúci dip či toping na ovocnom koláči. Kto ochutnal, ochotne si zoderie topánky, len aby to po obchodoch zohnal. Môj známy tomu hovorí čistý prínos. Ja zase čistý fet. Creme fraîche.

Je len veľmi málo vecí na svete, ktoré vedia vohnať slzy do očí a vyvolať pocit, že sa vám najprv nosnými dierkami a následne celými dutinami práve prehnalo slušne nabité IC-čko.

Na stoloch sa objavuje od stredoveku a slávi len samé úspechy. Pôvodne dokonca figuruje ako liek, nie toping na šaláty či zákusky. Práve preto tento čierny ocot dostal názov balzamový. Balzam na telo aj dušu – aceto balsamico.