Bolo to ešte v pochmúrnom decembri, keď sa mi pritrafilo, že som sa dvakrát po sebe ocitol v diaľkovom autobuse. Prvý raz to bola šestnásťhodinová nočná cesta naprieč Európou uprostred cestujúcich s pleťou prevažne tmavého pigmentu. Druhý raz išlo o denný výlet s nemeckými eurokratmi.
Bol to úrodný rok. Doma aj vo svete vyšlo oveľa viac zaujímavej muziky, než nielen jeden človek, ale ani celý kŕdeľ hudobných novinárov, publicistov, hudobníkov a
Tohtoročné Bratislavské jazzové dni ukázali svojim návštevníkom viac tvárí. Okrem nezabudnuteľných vystúpení sa mi vryli do pamäti aj niektoré organizačné
