Štyria poslanci KDH sa rozhodli túto stranu opustiť. Táto správa je závažná nielen pre menoslov odídencov, ale najmä pre otázniky, ktoré z nej vyplývajú pre budúcnosť konzervatívnej politiky na Slovensku.

Na otázku, či sa uvažuje o založení novej politickej strany, odpovedal na minulotýždňovej tlačovej konferencii František Mikloško takto: „Ak by som sa mal vyjadriť trochu mysticky, tak by som povedal, že treba vyčkať na znaky času.“ Len málo mystických formulácií je takých konkrétnych a jasných, ako táto.

Treba ďalšie reformyBude drahšie – už to nie je len názor ľudí, obávajúcich sa následkov prijatia eura, ale aj Európskej komisie, ktorá minulý týždeň varovala Slovensko pred zrýchlením inflácie.

Vláda neodporučila parlamentu podporiť iniciatívu poslancov Vladimíra Palka, Františka Mikloška a Rudolfa Bauera, ktorí navrhli prijať Deklaráciu o uznaní hladomoru v rokoch 1932 a 1933 na Ukrajine za genocídu. Členovia vlády sa rozhodovali aj na základe stanoviska, ktoré im pripravilo Ministerstvo zahraničných vecí. Argumenty, ktorými rezort diplomacie zdôvodnil svoje odporúčanie, však neobstoja.

Odišli sme z KDH. Pokúsim sa opísať rozhodujúce okamihy, ktoré o tom rozhodli.

Keď mesto Mýru s

Vonkajší tlak na opozíciu, aby proti Ivanovi Gašparovičovi postavila silného prezidentského kandidáta, je pochopiteľný. No objednávka na „protificovského“ prezidenta je trochu falošná. Ten môže mať význam iba ako autorita so silnými názormi. Je to teda úrad pre Ivetu Radičovú či

Predpokladám, že ju budúci rok vydá Peter Zajac. Čosi ako Polické dejiny Slovenska po novembri 1989. Bude to možno nuda, ale súčasne mimoriadne dôležitý dokument. Dôležitý preto, že ide o podstatnú a stále nespracovanú epizódu moderných dejín Slovenska.

Parlament schválil zákon o