S rozprávkami som mal vždy problém. Viac ako samotný dej ma totiž zaujímalo, čo bolo po tom, ako zazvonil zvonec. A žili šťastne, až kým nepomreli. To určite! Kto by to vydržal? Nikto ma nepresvedčí, že si Červená čiapočka nakoniec s horárom aspoň trochu nezačala. V takom mladom veku byť opäť porodená cisárskym rezom, to s vašou psyché patrične zamáva.

Poslankyňa Jana Dubovcová (SDKÚ) verí, že jej stranícki kolegovia nezvolia do čela prokuratúry Dobroslava Trnku, ale Jána Hrivnáka.

Je to čudné. V tejto krajine jedlo vždy zohrávalo veľkú úlohu – vyjadrovali sa ním city a rodinné väzby, vítala návšteva. Hovorí sa o nás, že sme pohostinní. Prečo si teda Slováci akosi ešte stále nenašli cestu do ozajstných reštaurácií?

V posilňovniach to doslov a vrie. Nejeden sa tam zúfalo pokúša zo seba striasť všetky tie úžasné domáce majonézové šaláty, medvedie labky a olížprsty. Načo však dvíhať železá, keď schudnúť sa dá oveľa zábavnejšie?

Zdá sa, že český minister financií Miroslav Kalousek má o šetrení jasnejšie predstavy ako jeho slovenský kolega.

Je to sen každého šéfkuchára. Roztrasenými rukami ju otvoriť, nalistovať v nej svoju vlastnú reštauráciu a pri nej mať naskladané tri krásne hviezdy, pekne jednu vedľa druhej. Vyšiel nový Michelin.

Tak ako sa dá z úvodných titulkov filmu zistiť, či sa budete v kine nasledujúce dve hodiny kráľovsky baviť, alebo umriete od nudy, podobne je to aj s reštauráciami. Stačí si len zbežne obzrieť jedálny lístok.

Veľkú noc si celý svet pri stole uctí podávaním jahňaciny upravenej na tisíc možných spôsobov. Iba v krajine, kde sa to salašmi a ovcami len tak hemží, nie. Prečo?

O tom, že štátne záchranné kolesá pre súkromné firmy môžu byť aj kontraproduktívne, svedčí aj príklad dvoch amerických automobiliek.

Pri výročí objavenia Ameriky sa núka hneď niekoľko potravín, ktoré by si zaslúžili našu pozornosť. O niektorých sme tu už písali. No len jedna má v polovici októbra, práve na výročie Kolumbovho prirazenia lodí k pobrežiu Bahám, svoju sezónu. Pekanový orech.