Zrejme najlepšia porovnávacia analýza od exguvernéra ČNB Luďka Niedermayera dáva zdanlivo za pravdu názorom o úspešnom príbehu samostatného Slovenska. Je to naozaj tak?

Po neplatnom referende a zmene ústavy, ktorá otvára cestu k skráteniu volebného obdobia uznesením ústavnej väčšiny NR SR, sa ako najpravdepodobnejší zo scenárov javia predčasné voľby koncom septembra.

Na domácej scéne pokračovala šou jedného muža a padlo dôležité prezidentské veto, udalosťou týždňa však bol bruselský kompromis o ropnom embargu, ktorý uvoľnil cestu šiestemu kolu sankcií.

Ešte pred odvolávaním Matoviča prišiel veľký aktualizačný moment z Talianska. Predčasné voľby tam priviedli k moci garnitúru skôr radikálne a extrémne pravicovú, než pravostredovú.

Kto má pochybnosť, či mala SaS odísť z koalície, nech sa zoznámi s najnovšou „atómovkou“ ministra financií. Je ňou aplikácia na skenovanie bločku, z ktorého by štát vrátil akúsi časť zákazníkovi, a takto zvyšoval daňové príjmy.

Cez rámec obligátnych postrehov, že z výsledkov spojených župno-komunálnych volieb nevyvodíme pre politickú budúcnosť nič relevantné, stoja za zmienku štyri momentky.

Ako letný festival performerov je vládna kríza lepšia ako Sziget, Pohoda a Colours of Ostrava dokopy. Za výkonmi politikov nezaostáva ani iracionalita politickej debaty, v ktorej regiment pomazaných hláv vŕši hlúposti.

Komentátor Peter Schutz v rozhovore nielen o tom, či bolo dobrým nápadom Sulíkovo pozvanie Gaissenovcov na Slovensko, ale aj o stave vládnej koalície, opozície, Žilinkovi a o vojne na Ukrajine.

Už po nemocničnej reforme sa tu písalo, že v parlamente neexistuje iba jedna koaličná väčšina, ale aj väčšina, ktorú od hlasovania k hlasovaniu vytvára s opozíciou Kollárova strana. Dnes sa to len zopakovalo.

Skutočnosť, že na Slovensku po neuveriteľných peripetiách máme odhlasovanú ústavne konformnú cestu k predčasným voľbám, a navyše už aj konkrétny termín, nesľubuje o nič lepší scenár budúcnosti, než by bolo ponechanie Hegerovej vlády.