Vláda neodporučila parlamentu podporiť iniciatívu poslancov Vladimíra Palka, Františka Mikloška a Rudolfa Bauera, ktorí navrhli prijať Deklaráciu o uznaní hladomoru v rokoch 1932 a 1933 na Ukrajine za genocídu. Členovia vlády sa rozhodovali aj na základe stanoviska, ktoré im pripravilo Ministerstvo zahraničných vecí. Argumenty, ktorými rezort diplomacie zdôvodnil svoje odporúčanie, však neobstoja.

Odišli sme z KDH. Pokúsim sa opísať rozhodujúce okamihy, ktoré o tom rozhodli.

Keď mesto Mýru s

Vonkajší tlak na opozíciu, aby proti Ivanovi Gašparovičovi postavila silného prezidentského kandidáta, je pochopiteľný. No objednávka na „protificovského“ prezidenta je trochu falošná. Ten môže mať význam iba ako autorita so silnými názormi. Je to teda úrad pre Ivetu Radičovú či

Predpokladám, že ju budúci rok vydá Peter Zajac. Čosi ako Polické dejiny Slovenska po novembri 1989. Bude to možno nuda, ale súčasne mimoriadne dôležitý dokument. Dôležitý preto, že ide o podstatnú a stále nespracovanú epizódu moderných dejín Slovenska.

Parlament schválil zákon o

Kresťanskodemokratickí poslanci Vladimír Palko, František Mikloško a Rudolf Bauer predložili do parlamentu návrh deklarácie o uznaní hladomoru rokov 1932 – 1933 na Ukrajine za genocídu.

To, či možno ukrajinský hladomor v roku 1933 označiť za genocídu, záleží len od toho, aký výklad slova genocída si osvojíme.

V živote človeka, ale aj spoločnosti sa občas stane vec, ktorá všetko zmení. V dobrom alebo aj v zlom. .pod lampou je so mnou Roman Samotný, ktorý je majiteľom baru Tepláreň, kde sa stala dvojnásobná vražda. Pred pár dňami dostal ocenenie Biela vrana.