Francúzsko má štyri základné omáčky a ich kodifikácia trvala niekoľko storočí. Svoju omáčku má však aj kuchyňa, ktorej zásadný gastronomický význam poznajú len experti a kladú ju ďaleko pred tú francúzsku. Ide o Baskicko a omáčka sa volá pil pil.

Je v ponuke každej dobrej indickej reštaurácie ako chutná príloha k omáčkovým duseným prívarkom, a to dokonca v niekoľkých variantoch. Kto ho nepozná, mal by ho ochutnať, pretože potom si ho už bude pýtať zakaždým. Mastný posúch menom naan.

Krásna ligotavá obálka sa trošku pohanským spôsobom pošle poštou – hodí sa do ohňa. Presnejšie položí do pahreby a zahrnie uhlíkmi. Nikam necestuje, pretože je určená tým, čo ju poslali. Po pol hodine sa otvorí a vybafne na všetkých pozdrav. Živánska.

Vyzerajú podobne ako slávne uhliarske špagety, no nie sú to ony. V súčasnosti sú na vzostupe, možno preto, že na rozdiel od spaghetti alla carbonara pochádzajú naozaj z Talianska a sú ľahšie. Cacio e pepe (čítame kačo e pepe).

Kto bol na Kube, nevyhol sa mu. A je ťažké ho ignorovať aj v iných dovolenkových destináciách, najmä v Amerike. Slávny miešaný drink, ktorý patrí medzi posvätnú šestku tých základných. Ľadové, krásne pretrepané, smotanovo biele a neodškriepiteľne rumové daiquiri.

Písali sme tu o rôznych talianskych jedlách z cestovín a pri všetkých sa použitie masla či smotany spomínalo ako smrteľný hriech. Kde sa potom vzala móda vytvárať husté, smotanové omáčky a servírovať ich hosťom? Môžu za to fettuccine Alfredo.

Je máj, lásky čas. A ako vieme, tá chodí zásadne cez žalúdok. Okrem chutnej večere sa však ľudstvo lásku pokúšalo poistiť rôznymi zázračnými spôsobmi, medzi ktoré patrili užívanie bylín, koreňov či bizarných potravín. Zo všetkých afrodiziák je tým najzvláštnejším ženšen.

Máme ho pred sebou každé sviatky. Predovšetkým na Vianoce, no nepohrdne ani inými. Pozerá na nás z ponuky koláčov nakrájaný na úhľadné plátky. Mrká orieškami, vábi kandizovaným ovocím, no nik po ňom až tak nesiaha. My mu hovoríme biskupský chlebíček.

Všetci ho poznáme. Mladí, starí, najstarší, no vždy pod iným názvom. Naše babičky ho volali kapustový, rodičia ho kupovali v mliečnych baroch pod bizarnými menami a my si pomaly nevieme predstaviť svoju obligátnu návštevu burgrárne bez vlhkej kôpky šalátu Coleslaw.

Úhľadne naukladané na tanieriku alebo pohojdávajúce sa v čírom vývare na dne porcelánovej misky. Malé chutné vrecká pripomínajúce pirohy, pelmene či varenniky, ibaže v čudnom, trošku rožkatom tvare, ktorý je do seba naskladaný ako plisovaná sukňa. Taštičky gyoza.