Úhľadne naukladané na tanieriku alebo pohojdávajúce sa v čírom vývare na dne porcelánovej misky. Malé chutné vrecká pripomínajúce pirohy, pelmene či varenniky, ibaže v čudnom, trošku rožkatom tvare, ktorý je do seba naskladaný ako plisovaná sukňa. Taštičky gyoza.

Niet takej možnosti, že by ho človek potulujúci sa po juhovýchodnej Ázii neochutnal. A nielen tam. Opekané rezance s rôznymi mäsovými či zeleninovými zložkami za sprievodu troch výrazných koreninových prísad už nájdeme hádam v každom kúte s rýchlym občerstvením. Pad thai.

Jantárový mok. Lenivo sa rozlieva po stenách zaobleného pohára a zanecháva za sebou ligotavú stopu. Jeden dúšok a na jazyku sa rozhostí chuť, ktorá sa nedá pripísať žiadnemu inému vínu. Má v sebe sladký parfum starodávnej knižnice. Tokajské.

Niet pochýb, je to naša národná plodina, či chceme alebo nechceme. Nedá sa z nej upiecť chlieb, ani do koláčov ju už nehádžeme, maximálne do perníka. K mäsu zopár guľôčok. No ak príde na rad slovenský alkohol, tam sa neváha. Borievka.

Možno ho niekto kútikom oka postrehol, niekto si ho možno už aj znalecky objednáva, keď sa kochá krásou mesta s gondolami. Nenápadný nápoj, ktorý sa potuluje po kaviarenských a obedových stoloch v Benátsku a vzbudzuje zvedavé otázky. Volajú ho sgroppino.

Nepoznám kuchára, ktorý by sa rád nepredvádzal. Majú to v krvi. Už len keď machrujú s krájaním cibule. Je v tom kus akrobacie, nebezpečenstva, má to rytmus aj pointu. Hotový cirkus. A to sa ešte nezačali hrať s ohňom!

Tak ako naše odievanie, aj jedlo pravidelne podlieha rôznym módnym vlnám. Raz je na výslní to, inokedy ono. Často niečo upadne do zabudnutia, aby sa po rokoch vynorilo s novonadobudnutou slávou. Výnimkou nie sú ani zákusky. Éclair.

Stretnete sa s ňou najmä na Sardínii, hoci ju poznajú takmer v celom Stredomorí. No práve na malom ostrove, ktorý je považovaný za Karibik Európy a v lete jeho smerom tiahne svetová smotánka, je priamou súčasťou miestnej kuchyne. Bottarga.

Studené misy a na nich rôzne antipasty. Medzi nimi však kraľuje jedna lahôdka, ktorá nikdy nesmie chýbať: krásne tenučká až priesvitná, trhá sa v rukách a na jazyku rozpúšťa. Najznámejšia talianska sušená šunka, ktorej chuť zrela tisícročia – prosciutto crudo.

Pomaly, ale iste pozorujeme vo večerných kluboch nový fenomén. Pandemické pitie gin-tonicu pomaly odoznieva a do popredia sa sunú miešané nápoje síce s plným ginovým telom, no s oveľa pestrejšou a frivolnejšou receptúrou. Po Angličanovi prichádza Talian: Negroni.