Kedysi to bolo u nás jedno z najpodceňovanejších povolaní, na Západe si však kuchári užívali slávu, uznanie a pozornosť hviezd. Niektorí z nich svoj spoločenský status dokázali premeniť na niečo hlboko ľudské a užitočné. Medzi nimi vyčnieva José Andrés.

Najčastejšie ho vidíme na festivaloch. Mriežkované čudo, na povrchu chrumkavé, vnútri mäkké ako vankúšik. Na jeho mriežkované telo nám nakladú ovocie, zalejú ho čokoládou a všetko zavŕšia štedrým kopcom šľahačky. Niekde ho volajú gofri, inde zas vafľa.

Niektorí ho máme doma, iní ho stretávajú len ako pikantné dochucovadlo, ktoré nájdu na reštauračných stoloch pri klasickom korení, soli, olivovom oleji a vínnom octe. Podobá sa na našu štipľavú papriku, no nie je to ona. Kajenské korenie.

Blížite sa k tomu miestu a už z diaľky ich cítite. Rozvoniavajú ako besné a vy na sebe spozorujete, že podvedome zrýchľujete krok. Už aby ste boli pri nich, už aby ste mali tie chutné jahody na dosah!

Poznáme ho ako ustálené slovné spojenie a evokuje nám anglickú vyššiu triedu, umenie konverzácie a dobré spôsoby. Dnes však už mnohí Angličania tento zvyk nepestujú, dokonca o ňom ani nevedia. Pričom ide o takú bohumilú vec: čaj o piatej.

Niekto ich má rád paprikové a poriadne mazľavé, ako ich robia dolnozemskí Slováci vo Vojvodine, iný zas štipľavé tak, že stačí koliesko a môže pľuť oheň. Niekto však dá prednosť štíhlej, bielou plesňou potiahnutej klobáske s poetickým menom fuet.

Lahodná zelená pasta s maslovo-rastlinnou osviežujúcou chuťou a jemným limetkovým nakopnutím je už pomerne rozšírená aj u nás. Dostať ju nielen v mexicky ladených bistrách, ale pomaly všade. A pritom – cesta do Európy jej trvala neuveriteľne dlho. Guacamole.

Žmurká na nás z každého syrového pultu a je hviezdou takmer každého syrového taniera. Aj keď možno prvé pohľady pritiahnu vždy všelijako cifrované, žilkované či kožušinkové nádhery, on, holý ako ho Pán Boh stvoril, nakoniec poblázni všetkých. Syr gouda.

Krásna ligotavá obálka sa trošku pohanským spôsobom pošle poštou – hodí sa do ohňa. Presnejšie položí do pahreby a zahrnie uhlíkmi. Nikam necestuje, pretože je určená tým, čo ju poslali. Po pol hodine sa otvorí a vybafne na všetkých pozdrav. Živánska.

Vyzerajú podobne ako slávne uhliarske špagety, no nie sú to ony. V súčasnosti sú na vzostupe, možno preto, že na rozdiel od spaghetti alla carbonara pochádzajú naozaj z Talianska a sú ľahšie. Cacio e pepe (čítame kačo e pepe).