Po prelome tisícročia sa vo svete vysokej kuchyne začali diať zázračné veci. Hladné oči všetkých gurmánov sa čoraz viac začali odvracať od kulinárskeho majstrovstva baskických a katalánskych kuchárov k tým zo severnejších krajín. Medzi všetkými z nich vyčnieval René Redzepi.

Podávajú sa na slano aj na sladko, podľa toho, čo do nich zabalíme. Najväčšej obľube sa tešia tie s dusenou kapustou či kačacou pečeňou, zo sladkých sú absolútnou jednotkou tie plnené makom. Kto by dokázal odolať domácim lokšiam?

Je to biele, obrovské, niekedy špicaté, no poväčšine oblo podlhovasté a tvári sa to ako obyčajná reďkovka. Lenže nie je. Na rozdiel od našej bielej, síce dlhej a pomerne pikantnej, je lahodná a šťavnatá. Daikon.

V tomto období si pripomíname 30. výročie otvorenia prvej predajne Artfora na Kozej ulici. Pri tejto príležitosti sme pre vás pripravili súťaž o 30 kníh z produkcie vydavateľstva.

Je to drahé, ale aj krásne. Malé, hebké a krehké ovocie, ktoré si spokojne čaká na malého či veľkého hladoša. Je sušené, no nestratilo nič zo svojej chuti ani tvaru, len je podozrivo ľahké. Sušené mrazom.

V Taliansku sa im nedá vyhnúť, odvšadiaľ na vás vyskakujú. A nedá sa ani doma, pokiaľ človek varí taliansku kuchyňu. Neustále dilemy: ktorú zo slávnych talianskych slanín má použiť, keď pripravuje to či ono? Dať tam pancettu alebo guanciale?

Na prvý pohľad vyzerá ako kopček čudného zrnitého pudingu s pozlátenou pokrývkou. Keď však človek podíde bližšie, zistí, že ide len o uvarenú ryžu. Sklamanie je však okamžite preč, keď tú ryžu ochutná. Je to poklad. Tahdig.

Pripomína rukolu. Je podlhovastá, lístky má vykrojené podobne ako púpava. A predsa je iná. Akoby pochádzala z nejakého šľachtického rodu. Je svetlozelená, ligotavá a lístky sú po krajoch také jemné, že pripomínajú pierko. Chuť je zas oveľa delikátnejšia. Mizuna.

Možno ste sa s ním už stretli. Na potulkách svetom alebo v zastrčenej maringotke na hudobnom festivale či gastronomických trhoch. Čudná zmes hranoliek so syrovými kúskami zaliata tmavou omáčkou z hovädzieho či slepačieho vývaru. Hovoria mu poutine (čítame putin).

Dnes je už bežnou súčasťou našich životov. Určite pre tých, ktorí nepohrdnú ramenom alebo návštevou v blízkej sušiarni, kde si objednajú maki či onigiri. Dostať ju už nielen v obchodíkoch s ázijskými potravinami, ale aj v bežných supermarketoch. Riasa nori.