Ako sa zbaviť zúfalstva zo Slovenska a ako demokraticky, mierumilovne a kultivovane poraziť Roberta Fica. Tak znie dlhý názov knihy Sama Marca, ktorej krst sme usporiadali v .klube pod lampou. Jej pointou je, ako by sme sa mali spolu rozprávať, aby to tu nedopadlo zle.

Ide o prvú cestu Lavrova do členskej krajiny Európskej únie, odkedy ruské sily vo februári 2022 napadli Ukrajinu.

Ako to spraviť, aby to so Slovenskom nedopadlo zle? Dá sa všeličo: protestovať, presviedčať, nemlčať. Ale je aj jedno základné riešenie, ktoré je pilierom toho všetkého a vie zvýšiť odolnosť spoločnosti proti zlu. Volá sa empatia alebo len láska. A možno je príliš radikálne, ale nestojí za pokus?

Minister v Bruseli tlmočil politický postoj Slovenska o potrebe mierového riešenia konfliktu na Ukrajine.

Ukrajina podľa Rutteho nepotrebuje „ďalšie predstavy o tom, ako by mohol vyzerať mierový proces“.

Lavrov okrem iného odmietol myšlienku prímeria, čo presadzuje aj maďarská diplomacia, pretože by ho podľa jeho slov Ukrajinci využili na obnovu síl.

Kyjev zdedil jadrové zbrane v roku 1991, no vzdal sa ich na základe dohody z roku 1994 výmenou za bezpečnostné záruky Ruska, USA a Británie.

Nerád by som (aj v súvislosti s niektorými našimi predchádzajúcimi debatami) prispieval k vytváraniu domnienky, že použitia jadrových zbraní sa netreba báť. Samozrejme, že sa ich treba báť. Preto tu sú.

Oskar Rózsa má pravdu. Jeho hymna nie je pre všetkých. Je len pre verchušku, ktorá mu zaplatila z našich daní judášsky groš za patlanie štátnych symbolov.

17. novembra 1989 padala na Slovensko riedka hmla, 17. novembra 2024 tiež. Myslím to podľa počasia, no najmä mentálne. Sloboda sa nerodí na Slovensku za jasného dňa, ale sychravo.