Nešťastná sedmička sa stala čiernym dňom pre Francúzsko – a Európu. Dňa 7. januára 2015 padla naša ilúzia o bezpečnej existencii na starom, unavenom, ale aspoň zdanlivo pokojnom kontinente. Nepriatelia dávno nie sú len pred bránami – sú vnútri. Treba sa zamyslieť nad podstatou ich nenávisti.

Dňa 6. januára 2015, na Tri krále, som sa zúčastnil modlitbového stretnutia pred Vatikánskou nunciatúrou z úmyslom duchovnej podpory pre arcibiskupa Bezáka. Prvé takéto stretnutie sa uskutočnilo 6. júla 2013, pri prvom výročí jeho odvolania. Odvtedy sa jeho sestra Gabika spolu s priateľmi už viac ako rok a pol, každého 6. v mesiaci, stretávajú pred nunciatúrou, aby sa modlili.

Európski teroristi Odkedy džihádistická organizácia Islamský štát vyhlásila v júni kalifát, počet bojovníkov z Európy, čo jej prichádzajú na pomoc, stúpa. Podľa Gillesa de Kerchove, protiteroristického koordinátora EÚ, ktorý sa vyjadril pre BBC, odišlo do Sýrie a Iraku vyše 3 000 ľudí s občianstvom niektorej európskej krajiny, odhodlaných bojovať za IS.

Nový prezident sa nesmie porovnávať s tými predošlými. Také nízke kritériá urážajú. Buďme nároční: ako obstál Andrej Kiska v prvých sto dňoch v porovnaní s Havlom či Klausom?

Prišiel deň, ktorý sme si predstavovali tisíckrát, ale nikdy nie takto. Mysleli sme, ako ho budeme oslavovať, ako sa budeme objímať, nosiť zástavy, ale je po tom. Nikto nekričí „Nech žije slobodná Kuba!“, nikto neotvára fľaše. Vyhlásenie vlád Kuby a USA o nadviazaní diplomatických vzťahov nás prekvapilo uprostred signálov s opačným významom. Raúl Castro odložil tretie kolo rokovaní s EÚ a represie na 10. decembra boli zamerané na ochrancov ľudských práv. Prvým prekvapením bolo, že Námestie revolúcie a Biely dom spolu viedli rozhovory 18 mesiacov. Kým režim vytváral dojem, že čo i len priblíženie sa k colnej kontrole USA je prejavom zrady, naši politici sa so Strýkom Samom stretali. Tak klame politika!

Nápad ísť na výstavu Joana Miróa a Diega Rodrigueza de Silva y Velázqueza by sa zdal neškodný a určite bezpečný. Maľby obidvoch milujem a nezostávalo iné, len sa na ne tešiť. Cha, smeje sa poludný démon, ja ti dám! Aj dal. Nevšimol som si, že moji spoločníci majú iné nastavenie, čo sa umenia a chutí týka, takže som po pár nejapných poznámkach môjho spoločníka z výstavy Miróa zutekal a po dlhom uvažovaní, či pôjdem domov naspäť vlakom, som skončil v reštaurácii pre biznismenov a turistov, kde som sa skoro udusil suchým teľacím rezňom, čo úplne zlomilo môj ďalší odpor a nechal som sa hnusnou veternou Viedňou, plnou turistických hôrd, trepať na výstavu trpaslíka Lautreca.

Z celej tej populistickej frašky povolebného snemu strany Smer, ktorý sa dá nazvať hocičím, len nie sebakritickým zhodnoteným vlastnej prehry, žiarivo svieti dokonale symbolické ocenenie Mareka Maďariča, (ktorý ako jediný položil vlastnú hlavu na klátik pred kamerami ešte v onú volebnú noc a posypal si ju popolom, akoby, chudák, za Ficovu prehru mohol). On, Fico, sa o tomto zbytočnom geste vyjadril s pýchou a dojatím, priam otcovsky: „Povedal som mu, že zaparkoval moderný mercedes do starej kôlne.“

Napriek tomu, že mal Americký ostreľovač šesť nominácií na Oscara, zúročil len jednu (za zvukové efekty). No pár dní po zrolovaní červeného koberca sa o žiadnom z amerických filmov nehovorí viac.

Na internete sa dá nájsť video s mužom, ktorý sa počas krupobitia vyrúti z bytu k svojmu luxusnému autu, vymrští sa na jeho strechu a tam vlastným telom bráni krúpom, aby nepoškodili jeho unikátny lak. Je to niečo medzi plávaním technikou prsia, ale viac sa to podobá na štýl ropuchy v kŕčoch. Keď uvážime že nejedna hrudka toho ľadovca má priemer aj 4 cm, tak vieme vypočítať, že dopadá na zem rýchlosťou temer 90 km za hodinu. Čiže to plávanie na streche pre tohto Argentínčana vôbec nie je bezbolestné. Aj takto môže vyzerať slobodné rozhodnutie obetovať sa pre lásku ku kúsku solídne vytvarovaného plechu.

Dňa 9. októbra zomrel vo veku 68 rokov matematik, filozof a kňaz Rudolf Fiby. Keď prišiel v roku 1964 študovať matematiku do Bratislavy, zaumienil si, že si musí spraviť jasno v svetonázorových otázkach. Začal štúdiom knihy Základy marxistickej filozofie od Miroslava Kusého. Potom cvičil a študoval jógu. V piatom ročníku mu kamarát požičal Bibliu. V jednej chvíli povedal, vtedy ešte hypotetickému Kristovi: „Ak existuješ a toto je pravda, prosím, daj mi to nejako vedieť.“ O niekoľko týždňov ráno sa zobudil a zistil, že je veriaci kresťan.