Je príliš ľahké podľahnúť beznádeji ohľadom budúcnosti Európy, keďže vojna na Ukrajine pokračuje a kontinent čelí dvom nepriateľským globálnym superveľmociam – Číne a Spojeným štátom.

Svojho času, už to bude vlastne aj pár desiatok liet – a vlastne presne, lebo to bolo plus-mínus pred dvadsiatimi rokmi –, som sa staršieho kolegu pokúšal naučiť nastaviť digitálny videorekordér.

Keď prišiel 24. február 2022, rozmýšľal som, aká príbehová podobnosť najlepšie opisuje, čo sa práve začalo diať. Asi som nakoniec nebol veľmi prekvapený, že mi napadli isté prepojenia s Tolkienovým svetom.

Jak se z básnířky z East Village stala ikona, která přetavila literaturu, rockovou muziku i svobodu do jedné z nejvlivnějších desek 20. století.

Slovo camp má dva významy. Na jednej strane sa používa vo význame tábora, v ktorom jedna skupina dohliada na druhú, pričom skupina dohliadajúcich je skrytá a skupina dohliadaných je ustavične viditeľná. V druhom význame je camp táborom združujúcim skupiny ľudí so spoločnými záujmami.

Slovenská realita už dlhšie pripomína osud chlapíka zo starého amerického vtipu. Padajúc z mrakodrapu na betónový chodník si ešte aj na 20. poschodí mrmle „so far, so good“.

Každý v Bratislave ich pozná, nejeden z nás si ich nesie zo svojich sobotných nákupov na jednom z trhov. V kaviarňach bývajú vyložené na významnom mieste. Pred dvadsiatimi rokmi ste ich však zohnali iba zázrakom. Gastronomický symbol Bratislavy – bratislavské rožky.

Dianie okolo takzvaného mierového plánu pre Ukrajinu odhalilo viac, než by si Amerika, Rusko a aj Slovensko želali. Ale odhalilo aj hrdinskú stálosť a odhodlanosť Ukrajiny – a tiež prebúdzanie Európy.

„Mali sme pocit, že všetko sa skončilo. Nemali sme právo hrať futbal, právo študovať, právo vôbec niečo robiť s našimi životmi. Pre dievčatá a ženy v Afganistane nezostalo nič. Iba odchod.“ Nie každý však mal to šťastie ako futbalistka Bahara Samini, ktorej sa podarilo ujsť pred Talibanom.

Ak máte pocit, že Istanbul je nekonečné more mešít, mostov a áut, nastúpte na loď a za hodinu ste v úplne inom svete. Princove ostrovy uprostred Marmarského mora sú miesto, kde sa istanbulská elita chodila skrývať pred ruchom veľkomesta už v časoch sultánov. Dnes sem väčšina turistov „nemá čas“ zájsť. Podľa mňa je to chyba.