Ľudia bez domova sa tiež tešili na Štedrý večer, pripravovali si vianočnú večeru aj v limitovaných podmienkach ubytovní či vyhľadávali ponuky organizácií, ktoré im pomáhajú osláviť Vianoce.

Na Slovensku nie je zvykom, aby pred sálou, kde sa koná koncert vážnej hudby, zostalo stáť niekoľko desiatok sklamaných ľudí, ktorí sa nedostali dnu.

Advent tradične prináša večierky, vianočné trhy, výročité rebríčky a bezdomovcov, pre ktorých je spánok pod holým nebom životu nebezpečný. Bavme sa, stretávajme a myslime na tých, ktorí potrebujú našu pomoc.

Voľby sa blížia, no pozornosť Slovenska je upriamená k Justičnej akadémii v  Pezinku.  Slovenská realita sa tu necudne vyzlieka. Čo vidíme, vyráža dych, vyvoláva hnev i slzy. 

Na parlamentných voľbách pokladám za najpodstatnejší kontext, v ktorom sa konajú: vražda Jána a Martiny prebudila masové protesty, zrodilo sa hnutie Za slušné Slovensko a vďaka spoločenskému tlaku je v kresle prezidentky Zuzana Čaputová.

Wildovi priatelia nepochybovali o tom, že v postave Henryho autor zobrazil sám seba. Prekvapí nás preto jasnozrivosť, s akou Wilde odkrýva prázdnotu Henryho hedonizmu.

Dni plynú a nič sa nestalo. Voči pandémii je viera bezmocná? Pomôže tu iba rozum?

Obrátili sme posledný list starobylej knihy. Pre nami je posledný odsek. Autor v ňom predstavil sám seba.

Chýba mi viera a preto sa nikdy nemôžem stať šťastným človekom. Veď šťastný človek sa nemusí obávať, že jeho život je nezmyselné blúdenie k istej smrti.

Dnes je ľudský svet prepojený tak ako ešte nikdy nebol. Symbolom toho prepojenia je internet. Sieť informácií, ktorá by nás mohla spojiť, v spoločnom zápase s ohrozením, nás však nespája, rozdeľuje nás dezinformáciami na izolované navzájom bojujúce skupiny. Pandémia vírusu nás azda ohrozuje menej, než mentálna pandémia nedôvery a nenávisti. Zatiaľ čo náš materiálny svet je prepojený tak ako ešte nikdy, svet ducha je žalostne roztrieštený. Solidarita sa vytratila nastúpil hnev a nenávisť.