Kolégium pamäti národa – skupina 125 osobností kultúrneho, spoločenského a občianskeho života - vyjadruje podporu a solidaritu umelkyni Ilone Németh a organizačnému výboru, ktorý stál za výzvou na odstúpenie ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej.

Vatikánske Dikastérium pre náuku viery prijalo toto rozhodnutie na štvrtkovom zasadnutí svojich členov.

Olympijské hry v Berlíne v roku 1936 boli ukážkovým príkladom toho, ako sa dá vrcholné športové podujatie zneužiť na propagáciu totality a nenávistnej ideológie. Zďaleka nešlo „len“ o hajlovanie či všadeprítomné symboly režimu – od megalomanských stavieb cez uniformy, vlajkoslávy až po hákové kríže.

Vážená pani ministerka kultúry, ešte nikdy som nepísal list najvyššej predstaviteľke našej kultúry. Možno ste si však popri svojej zaneprázdnenosti a pracovných cestách nevšimli, že nedávno vo vydavateľstve Slovart vyšla nová zbierka poviedok dvojice Pišťanek – Taragel Pán Hronu: Z klenotnice slovenského obrodeného lyrizovaného sociálno-kritického realizmu.

16. septembra usporiadala občianska organizácia Karpatská platforma diskusiu v priestoroch Bratislavskej Starej radnice, nadväzujúcu na deň 9. septembra, ktorý je v Slovenskej republike pamätným dňom obetí holokaustu a rasového násilia. Svoju účasť som si dovolil využiť na krátku reflexiu.

Česká literárna teoretička, prozaička a esejistka Daniela Hodrová (5. júla 1946 – 31. augusta 2024) zomrela pred čosi vyše mesiacom. Bola spolu s Vladimírom Macurom našou kamarátkou od osemdesiatych rokov dnes už naozaj minulého storočia.

V septembri 1989, pred tridsiatimi piatimi rokmi, publikoval Ľubomír Lipták v Slovenských pohľadoch polemický článok o prednáške Ladislava Kováča o Ľudovítovi Štúrovi z roku 1986. Tá vtedy vzbudila veľkú pozornosť svojou polemickou odvahou.

Redukcia jednotlivca na položku, odstránenie prejavov individuality, a najmä maximálne potlačenie slobody – to boli ciele štátu v období tzv. normalizácie. Ako to prežívali tí, ktorí útlak zažili na vlastnej koži? A ako to porovnávajú s dneškom?

Každý z nás si praje domov, v ktorom cíti lásku a bezpečie. Predstavte si však, že sú tu stovky opustených psov, ktoré túto základnú potrebu nemajú. V útulkoch, ako je Tuláčik v Brezne, denne bojujú o to, aby psíkom poskytli aspoň kúsok tejto istoty. Rozhodnutie zadovážiť si psa z útulku môže byť pritom jedným z najlepších rozhodnutí vášho života. Avšak treba zvážiť niekoľko dôležitých skutočností.

Martinov a môj život sa pretínali v kľúčových okamihoch – v detstve a pri udalostiach spätých s Novembrom 1989. V detstve to bolo o živote na ulici. Naša štvrť ležala na hranici Starého Mesta a periférie, kde bolo kedysi židovské a rómske geto.