Zaujímavé momenty z

V predvečer jedného z najväčších židovských sviatkov, Yom Kippur, som sedela v časti Jeruzalema zvanej Nemecká kolónia. Postiaca sa kamarátka Nataša podávala inovercom a laxným vercom bylinkový čaj a do jej otvoreného bytu na prízemí podchvíľou zavítali hostia, aby na terase chvíľu pobesedovali.

Prímorská atmosféra sa derie cez okno do auta už z diaľnice. Pol hodiny jazdy z Manhattanu a ste na párhodinovej dovolenke – v Sheepshead Bay. Je to trochu ako ísť na Slovnaft, a tam si na ramene Dunaja pri čerstvom zubáčovi na chvíľu povoliť kravatu. V tráve o kúsok ďalej sa váľajú odpadky a voda v rieke zľahka smrdí, ale je to lepšie ako asfalt v meste rozpálený na päťdesiat stupňov.

Sedíme v hale Cooper Union na Východnej siedmej ulici a čakáme na prednášku Umberta Eca. Pred nami samé stĺpy. Ako podotýka pán za mnou, „architekt tohto priestoru musel byť úplný idiot,“ lebo z každého sedadla človek vidí stĺp, ktorý mu blokuje výhľad na hostí.

Kto príde do New Yorku prvý raz, absolvuje najskôr to, čo my voláme pamätihodnosti a Američania z nedostatku dlhšej historickej pamäti sites či points of interest. Ak však už máte Sochu slobody a Empire State za sebou, môžete si dovoliť aj iné miesta. Domáce vychytávky.

Sú obdobia, keď určitých hercov vidieť všade. Ide im karta. Keď som bola naposledy v

Je príjemné sedieť v útulnom kníhkupectve a počas autorovho čítania neprítomne hľadieť francúzskym oknom do záhrady, kde práve kvitne magnólia a predstavovať si, ako si už o pol hodinu budete v neďalekej reštaurácii dávať na terase pohárik vína.

S charitou a s pomáhaním blížnemu má väčšina ľudí skôr či neskôr pocit, že na to nestačia. Najmä ak ide o také rozsiahle problémy, ako sú tie, ktoré sa týkajú rozvojových krajín.

V

Myslela som si, že to bude len ďalšie literárne čítanie v centre „Y“ na Deväťdesiatej druhej ulici v