Stretnutie Roberta Fica v Kremli znamená viacero vecí – priznanie, kam vnútorne patrí, zradu životného záujmu Slovenska a tiež historickú výzvu rozumnej opozícii.
O rozdelení Československa rozhodlo hlasovanie federálneho parlamentu 25. novembra 1992. Slovensko ako štát má 32 rokov. Toľko ubehlo od aktu, pri ktorom sa hovorilo o historickom úspechu a naplnení tisícročných snáh. Ako ten úspech a naplnenie vyzerajú dnes?
Čo hovorí posledných 20 rokov o Slovensku? Prečo aj v roku 2024 zápasíme o podstatu slobody? Aký kľúčový zlom je pred nami? Ako sme tie roky prežívali v .týždni a čo ideme robiť?
V časoch triumfov necnosti a nevkusu rastie pokušenie zahodiť cit pre krásne, vznešené, pravdivé a dobré. Podľahnúť však znamená prehru. Možnosť kultivovať naše vnímanie trvá. Vlastne je to povinnosť.
Na obranu Oskara Rózsu sa toho nedá veľa povedať. Možno zapískať by sa dalo, niečo jednoduché. Lenže čo keď vie človek pískať len tak nešikovne, ako vie Oskar Rózsa rozprávať?
Keď sa povie fyzika, väčšine ľudí napadne čosi ťažké a málo zábavné. A keď sa povie kvantová fyzika, väčšina odvráti zrak a rýchlo zmení tému. A pritom je to jedna z dvoch najčarovnejších tém na rozhovor, čítanie a uvažovanie.
Pred dvoma desaťročiami vznikol časopis .týždeň, ale začiatok jeho príbehu je ešte hlbšie. A čo bude ďalej? So Slovenskom, jeho umelcami, jeho uvažujúcou časťou, jeho slobodou?
