Poľsko zároveň v nedeľu oznámilo, že sa zúčastní na videokonferencii spoločne s ďalšími európskymi predstaviteľmi z tzv. koalície ochotných, ktorá sa uskutoční v nedeľu popoludní.

Prezident Ukrajiny medzinárodné spoločenstvo vyzval, aby konalo proti Rusku, keďže prezident Vladimir Putin podľa neho chce rozšíriť svoju vojnu do Európy.

Šéf slovenskej diplomacie apeluje na mierové rokovania, ktoré začal americký prezident Donald Trump, a nastolenie mieru.

Pri ruskom útoku bola zasiahnutá aj turecká spoločnosť. Kyjev diskutuje s Tureckom o možnom zaisťovaní bezpečnosti, a to najmä v Čiernom mori. Do rokovaní sa má zapojiť turecký minister obrany.

Musím opakovať tézu o tom, že Rusko bolo doposiaľ vo vedení hybridnej vojny úspešnejšie, než v ozbrojenom boji na ukrajinských frontových líniách. Mohlo sa zmýliť v odhade ukrajinského odhodlania k odporu. Už menej sa však mýlilo v tom, že štáty demokratického západu majú svoje zdroje nejednoty, váhania – a ilúzie.

Vojna na Ukrajine má podľa eurobloku širšie dôsledky pre európsku a medzinárodnú bezpečnosť. K vyhláseniu členských štátov EÚ sa nepripojilo Maďarsko.

Ruský prezident opakovane spochybnil legitimitu Zelenského, ktorého prezidentský mandát vypršal v máji 2024. Podľa ukrajinských orgánov zostáva plnohodnotnou hlavou štátu, pretože vojnový stav po invázii Ruska vo februári 2022 neumožňuje konanie nových volieb.

Západ by mal podľa Lipavského Ukrajinu ďalej vojensky i politicky podporovať a uvaľovať na Rusko konkrétne sankcie, pretože práve pod týmto tlakom teraz Putin naznačuje vôľu vyjednávať.

Podľa poľského ministra zahraničných vecí Radoslawa Sikorského je cieľom zvolania zasadnutia BR OSN upriamenie pozornosti sveta na bezprecedentný útok ruských dronov na členský štát nielen OSN, ale aj Európskej únie a NATO.

Podľa jeho slov sa Moskva „veľmi obáva“ možnosti, že Únia iniciatívu odobrí. Lídri sa v otázke pôžičky „blížia k dohode“.