Vývoj slovenskej politiky sa niekedy zjednodušuje na takzvanú „grécku cestu“. Ak však nahliadneme ponad našu južnú hranicu, zistíme, že v skutočnosti síce mierime do Grécka, ale po maďarskej diaľnici. Za volantom už štvrtýkrát sedí Robert Fico – ale kto všetko sa strieda na sedadle spolujazdca?

Katolický kněz Tomáš Halík působí jako profesor Univerzity Karlovy a prezident České křesťanské akademie. Pravidelně se jakožto veřejný intelektuál vyjadřuje ke společenským problémům i politice. Jednoznačně stojí na straně Ukrajiny, která čelí válečné agresi imperiálního Ruska. A soustavně varuje před autoritářskými tendencemi v západních zemích, včetně Česka, které má od konce minulého roku novou vládu. Právě Babišovu vládu označil Halík nedávno jako „vládu národní hanby“. Situace je podle něj taková, že lidé opět budou muset do ulici, aby bránili svobodu a demokracii.

Kvalitná vláda už Slovensku nepostačí. Bude potrebné ho vybudovať tak, aby spravodlivosť, sloboda a sebestačnosť samospráv nezáviseli od aktuálnych vládcov. Aby sme však odstránili slabiny v inštitúciách, nesmieme podľahnúť pokušeniu využiť ich vo vlastný prospech. Nájdeme na to silu?

PLAN.ART pre vás opäť pripravil víkendový TO DO list.

Pred sviatkami som natrafil na blog britského novinára žijúceho v Prahe Roba Camerona, korešpondenta BBC. Objavil fenomén českého preberania západných hitov a netajil prekvapenie nad tým, aké bizarné podoby skladby dostali, hlavne pretextovaním. Napadlo mi, že by som sa na tento jav pozrieť z iného uhla pohľadu (a inej krajny).

V strednej Európe, ale už aj v Amerike a celkovo na Západe vidno trend rastúcej sily populizmu. Ako sa to stalo, prečo je to nebezpečné a čo sa s tým dá robiť? Odpovedajú Simona Bubánová a Jakub Hankovský.

Matúš Oľha, šéf Rady Fondu na podporu umenia, sa údajne vyjadril, že Júlia Rázusová si žiadnu podporu nezaslúži. Faktom je, že Rázusová je dnes pravdepodobne najúspešnejšia slovenská divadelná režisérka – tvorí na významných scénach nielen na Slovensku, získava ocenenia a zároveň si udržiava jasný, nezameniteľný rukopis.

Je večer, 24. december 2025. Patrí sa byť vrelý. Je predsa Štedrý deň, chvíľa, keď sa stretávame, želáme si to najlepšie, obdarúvame sa, alebo len tak spolu spočívame v radosti, že sme. Len čo v tento večer s tými, čo to majú inak?

Pod heslom „populizmus“ môžeme rozumieť všeličo. Zostáva však otázka: Odkiaľ sa berú tie volebné víťazstvá osôb, akým by ste nezverili správu svojho konta ani dospievajúcu dcéru na prázdniny? A to aj v najmocnejšej demokracii sveta...

Peter Janků bol kedysi veľký talent: Scénograf, pesničkár, dramatik. Potom konvertoval do kresťanského radikalizmu, čo by samo osebe nebolo nijako pozoruhodné, takéto veci sa stávajú. On sa však od decembra stal šéfom rozhlasu a má predsavzatia, ktoré už zjavne začína realizovať. Preto mu píšem ďalší zo série veľmi otvorených listov.