Bývalý minister zdravotníctva Rudolf Zajac o tom, aký bol rok 2018 a prečo nútime ľudí vzdávať sa namiesto toho, aby sme pohli vlastným rozumom.

Peter Pažitný sa stal docentom Vysokej školy ekonomickej v Prahe. Je to najlepšia správa pre slovenské aj české zdravotníctvo za posledné roky.

Prinášame úryvok z novej knihy rozhovorov Antona Vydru s literárnym vedcom Petrom Zajacom o slovenskom spisovateľovi Dominikovi Tatarkovi. Ako Tatarka vnímal telo a sexualitu a ako to celé súvisí so štátom a krajinou?

V zdravotníctve naozaj prebieha súboj. No nie medzi kryptokomunistami volajúcimi po úplnej bezplatnosti a reformistami chrániacimi verejné zdroje. Je to súboj o pravidlá, dodržiavanie povinností a aj o pravdu. 

Keď sa stretnú traja právnici, v priemere zaznie päť rôznych názorov. To je, samozrejme, vtip. Čo už vtipom nie je, že zákony sa dajú vykladať prinajmenšom dvoma spôsobmi.

Mám tú krajinu rád. Štyridsať rokov to bola aj moja vlasť. Potom ju dvaja, bez toho aby sa nás pýtali, rozdelili a ja som sa v nej stal cudzincom.

Bývalý minister zdravotníctva hovorí o tom, kam sa uberá naše zdravotníctvo. A ten pohľad do budúcnosti podľa neho nie je optimistický. Ficove vlády neurobili nič pre zlepšenie a opozícia, s výnimkou SaS, sladko spí.

Pamäťou roka 1968 ostalo ľudské nadšenie, ktoré sa spájalo s nádejou na socializmus s ľudskou tvárou. Rok 1968 bol atmosférickým prísľubom, a u ľudí tak vyvolával entuziastické očakávania.

Naše nemocnice by mali v najbližších dvanástich rokoch prechádzať zmenami.

Rudolfovi Zajacovi vadí, že na želanie predsedu vlády sa na Slovensku vedome nedodržujú a hlavne porušujú zákony. A vadí mu, že sme si už na to zvykli.