Markíza rozhodne nezaostáva

.tomáš Gális .časopis .fenomén 25.10.2009

Rozhovor s Janom Maxom, riaditeľom Centra výroby a vývoja TV Markíza o úspechu Ordinácie a neúspechu Rádia

Dejiny ilúzií

.tomáš Gális .časopis .fenomén 06.06.2010

Je to už dvadsať rokov, čo som na jednom bratislavskom dome uvidel nápis "Volíte Weissa - sloboda, maj sa."

Sulík: Napísal som, vyberte ma

.tomáš Gális .časopis .médiá 21.03.2010

To vzopätie, ktoré v posledných mesiacoch na internete predvádzajú kandidáti na poslancov, je fascinujúce. Nepochybne vydržia až do volieb. Vydrží to aj internet?

Ako vždy – zle

.tomáš Gális .časopis .týždeň doma 07.03.2010

Zákon na podporu vlastenectva je zlý, zbytočný a hlúpy. Nakoniec, ako všetko, o čo sa Slovenská národná strana za dvadsať rokov svojej existencie zasadzovala.

Knihy tohto roka

.časopis .literatúra 20.12.2009

Rebríčky patria do ekonomiky alebo športu, teda tam, kde sa niečo dá jednoznačne spočítať alebo zmerať. Určite však nie do literatúry a umenia. Preto nevyhlasujeme „Knihu roka”, ani sa nepokúšame vytvoriť nejaký knižný rebríček.

Médiá

.radoslav Augustín .tomáš Gális .časopis .médiá 22.11.2009

November očami sveta, oslavy v STV a veľké internetové odhalenie Gustáva Murína

Odmietané bestsellery

.eva Čobejová .tomáš Gális .časopis .literatúra 01.08.2010

Je to dosť neuveriteľný vydavateľský príbeh. Roky tu kolovali dva rukopisy, do ktorých sa nikomu veľmi nechcelo. Vydavatelia sa báli neúspechu, nezáujmu o tento druh literatúry. Albert Marenčin to napokon riskol. Nielenže zožal potlesk od kritikov a na tých knižkách ani neprerobil.

Kam sme sa to dostali?

.tomáš Gális .časopis .literatúra 26.06.2010

Na to, čo sa podarilo za uplynulých dvadsať rokov u nás dosiahnuť, sa možno pozrieť dvojako, píše v úvode knihy Kde sme? Mentálne mapy Slovenska jeden z jej editorov Martin Bútora.

Kampaň za dôveru

.tomáš Gális .časopis .týždeň doma 31.05.2010

Tri bigbordy s nápisom „Čo je vaše, to je naše. Čo je naše, do toho vás nič!“ a s obrázkom troch zbojníkov Fica, Slotu a Mečiara – taký bol pôvodný plán Martina Šútovca.

Prečo nie?

.tomáš Gális .časopis .téma 09.05.2010

Pred niekoľkými rokmi som absolvoval svoj jediný pracovný pohovor - v Amnesty International. Trochu ma prekvapilo, že okrem bežných vecí, na ktoré som bol, myslím, pripravený, sa ma spýtali, či považujem registrované partnerstvo za základné ľudské právo. Odpovedal som vyhýbavo (korektne?) v tom zmysle, že v deklarácii ľudských práv OSN sa také právo nespomína. Nevzali ma. Dodatočne si hovorím, že to tak bolo lepšie, pretože tá organizácia je na mňa až príliš aktivistická a príliš ľavičiarska.