Záver roku 2025 nevyzerá ktovieako veselo. Slobodné politické zriadenia sú v globálnej defenzíve, mier je ohrozený už nie na regionálnej, ale na svetovej úrovni, trhová ekonomika prechádza krízovými výkyvmi, ktoré rozhodne neprispievajú dôvere ľudí v zastupiteľské inštitúcie.

Hrom do toho, nemali sme už v tomto čase byť vo sviatočnej nálade? Na nákupných štvaniciach síce nič sviatočné nevidím, ale to už bude údel nás, totiž takých, ktorí sa ich až tak intenzívne nezúčastňujeme, pretože aj tento rok, a ešte viac než po uplynulé roky pred Vianocami zisťujeme, že sme si vlastne nič nezaslúžili.

7. decembra 1941 napadli lietadlá Japonskej ríše námornú základňu USA v prístave Pearl Harbor na ostrove Oahu, súčasti Havajských ostrovov. Bojiská druhej svetovej vojny následne obopli celú zemeguľu.

Keď som v minulom diele písal o konšpiračných teóriách a na nich založených extrémnych ideológiách, naznačil som viac možných smerov, ktorými je možné naše úvahy o nich rozvinúť. To nám môže pomôcť pri hľadaní odpovedí na otázku, ako môžeme, ba musíme podobným javom klásť odpor.

Ako si zachovať poriadok mysle vo svete plnom zmätkov? Ako si udržať slobodu v dobe rastúcej túžby zástupov zbaviť sa jej? Čo možno a nemožno očakávať od nových technológií? Aké miesto má v politike etika a prečo musia dobrí ľudia navzájom komunikovať? Hovoríme v ďalšom diele .konfrontácií.

Putin „varuje“, hlásajú titulky svetových médií. Správne by bolo: vyhráža sa (už zase). Že Rusko síce neplánuje konflikt s Európou, ale povedie ho, že „okamžite zareaguje“ ak Európa „bude chcieť a začne“.

Spor medzi dvoma najväčšími ázijskými ekonomikami sa začal po tom, čo Takaičiová vyhlásila, že Tokio by mohlo vojensky zasiahnuť pri akomkoľvek útoku na ostrov, ktorý Čína považuje za súčasť svojho územia.

V priebehu nedávnej vlny „kriedových“ aktivít, v drvivej väčšine chvályhodných (aj keď „revolúciou“ by som to ešte nenazýval) boli niektorí mladí ľudia obvinení z „vulgárnosti“, a to aj od osôb, medzi ktorých silné stránky evidentne nikdy nepatril zdvorilý prejav, najmä v ich vzťahu k politickým oponentom či nepohodlným osobám, napríklad prezidentke republiky.

Zdá sa, že žijeme v dobe, ktorá praje konšpiračným fantáziám. Nie je náhoda, že sa tieto predstavy stali znovu témou nedávno aj v súvislosti s vpádom nových komunikačných technológií do politickej debaty.

O tom, ako sa konšpiračné bludy stávajú inšpiráciou pre genocídu, komu vyhovuje prepisovanie dejín, prečo bývajú totalitní vodcovia paranoidní, akých chýb sa dopúšťame, keď hovoríme o „konšpiráciách“, aj o tom, ako sa konšpirujúca mentalita vracia do správania najvyšších predstaviteľov demokratických štátov – počúvate v našom ďalšom pokračovaní.