Niet divu, ak dnes ľudia pociťujú úzkosť nad svojou situáciou – tou svetovou aj tou domácou. Nesmejme sa, že im „hrabe“. Stav sveta sa zrkadlí v stave našej duše a prenáša sa späť navonok. Ide v neposlednom rade o zmätky politické; za nimi však objavíme veľmi zaujímavé antropologické súvislosti.

Fico v súvislosti so slintačkou vyzýva opozíciu k zdržanlivosti, teda k tomu, čo on nerobil v čase covidu. Fico podporuje z našich peňazí dezinformačné weby. USA, Ukrajina a Rusko sa vraj dohodli na nejakej dohode. Uvidíme.

Mimovládna organizácia Freedom House konštatuje, že minulý rok – 2024 – bol v poradí devätnástym rokom úpadku slobody vo svete. K tomu dodajme, že to bol aj rok mimoriadne turbulentný z hľadiska mieru a stability medzinárodného prostredia. Prvé mesiace nášho roku aj najnovšie udalosti tento trend, bohužiaľ, potvrdzujú.

V Bratislave a ďalších takmer 30 mestách na Slovensku, ako aj v zahraničí, sa uskutočnili protestné zhromaždenia Slovensko je Európa. Ich organizátormi sú početné občianske iniciatívy a lokálni aktivisti, organizátorom protestných zhromaždení v Bratislave je občianske združenie Mier Ukrajine, v Banskej Bystrici platforma Nie v našom meste.

Ach, kde sú tie časy, keď som kedysi v prvej dekáde nášho storočia písal na týchto stránkach o ľudskom sklone k sebadeštrukcii, prejavujúcej sa o. i. v kolektívnych sektárskych samovraždách a vo väčšom meradle v katastrofe totalitných experimentov 20. storočia!

Plyn z Ruska už do EÚ neprúdi. Stále nevieme, odkiaľ Robert Fico úraduje. Prezident trošku hryzká. Naša a Ruská hymna sa podobajú.

Veľa radosti! To bola obľúbená gratulácia nášho nezabudnuteľného kolegu Juraja Kušnierika a mnohí sme ju začali používať tiež. Lebo keď zaželáš človeku radosť a on ju má, je nejako samo sebou, že je asi aj zdravý, lebo chorí ľudia veľa radosti nezažívajú. A radosť zahŕňa aj to nudné „všetko najlepšie“, lebo keď veci fungujú tak, ako majú, teda najlepšie, človek má radosť. Inokedy asi až tak nie.

Slovensko sa ocitlo na geopolitickej križovatke, pričom rozhodnutia, ktoré dnes prijímame, ovplyvnia našu bezpečnosť a smerovanie na desaťročia dopredu. Kým v Londýne a Paríži európski lídri diskutujú o tom, ako zabezpečiť obranu Európy v čase možného ústupu USA, na Slovensku sa vedie úplne iná diskusia: má Slovensko zostať pevnou súčasťou Západu, alebo sa prikloniť k inej geopolitickej orientácii?

Po sviatkoch skúsim úvahu o verejných financiách trocha inak. Aj o konsolidačnom potenciáli našej duše.

Tradícia spoločných novoročných obedov našich hláv štátov je dobrou tradíciou. Nielen preto, aby zistili, či sa v Prezidentskom paláci, ktorý vlastne ani nemá vlastnú kuchyňu, dobre varí, ale hlavne preto, že tie obedy zvykli byť signálom pre verejnosť, že sa dokážu medzi sebou rozprávať bez toho, aby si pri obede vidličkami povypichovali oči.