Kto by túto kombináciu nepoznal? Už sa nevyskytuje len na britských ostrovoch v malých stánkoch na rohoch ulíc. Pokojne ju nájdeme aj u nás ako súčasť festivalovej ponuky či dokonca na jedálnom lístku módnych bistier. Fish and chips.

Mnohí ho považujú za francúzske národné jedlo, no nik vám to oficiálne nepotvrdí. Má však na to všetky predpoklady. Obsahuje dve kľúčové ingrediencie, na ktoré sú Francúzi mimoriadne hrdí: kohúta a víno. Legendárny coq au vin, čiže kohút na víne.

Kto by ho nepoznal? Okrúhly koláč s tenkým alebo trošku hrubším cestom a na ňom poukladané všelijaké dobroty. Sedem až desať minút v peci a najrozšírenejší fastfood vám vonia rovno pod nosom.

Pre toho, kto smúti za grilovacou sezónou a straší svojich blízkych, že v grilovaní bude napriek počasiu pokračovať aj na zazimovanej terase, máme dobrú správu. Existuje nástroj, ktorý ho pri tom dokáže poriadne zahriať: je ním flambadou (čítame flambadú).

Čiernohnedé nevábne kúsky. Polihujú si na podnose a nenápadne vyčkávajú na svoju obeť. Kto ich pozná, siaha rovno po nich. Dobre vie, že ho čaká šialená jazda na chrbte trstinového cukru a horkej čokolády. Všade ich poznajú ako brownies.

Každý ju už raz jedol či zazrel v obchode. Možno nevedel presne, o čo ide, no ak sa nejaké jedlo označilo ako ázijské, bolo grilované, lesklé a chutilo trošku medovo či karamelovo, môžeme sa staviť, že to bolo práve vďaka omáčke teriyaki.

Možno ste ho už niekde videli. Vyzerá ako rybie ikry, no je machovo zelenkavé a nesmierne ligotavé. Iným zas pripomína quinou, no táto japonská rastlinná pochutina na rozdiel od nej v ústach lahodne praská. Najnovší objav vysokej kuchyne – tonburi.

Vyzerá ako ručne maľované. Je to mäso, no klame telom. Býva zázračne popretkávané bielym žilkovaním ako nejaký vzácny orientálny mramor. Plátok mäsa je na dotyk nezvyčajne krehký a poriadne schladený. Pri dotyku rukou sa totiž začne jemne rozpúšťať. Wagyu.

Je nenápadné a všetci ho berú ako samozrejmosť. No na to, aby mohlo vzniknúť, bolo potrebné mať nápad, víziu, ba aj odhodlanie. Dnes dokonca existuje v instantnej, práškovej podobe a je súčasťou rôznych národných jedál. Milované aj nenávidené pyré.

Nezaobíde sa bez nich žiadna väčšia kultúrna či športová udalosť. Predovšetkým v Amerike, pretože práve tam vznikli. Okamžite si získali svoje miesto a stali sa kultúrnou ikonou rýchleho občerstvenia. Chutné, trojuholníkové, chrumkavé, kukuričné a najmä návykové. Volajú ich nachos (čítame načos).