Peter Zajac hovorí o Ernestovi Valkovi ako o jednom z najvýznamnejších ústavných právnikov.

Pred rokom sme sa Petra Zajaca pýtali, prečo už rok nemáme generálneho prokurátora, Dnes sú to už dva roky.

Vo vydaní .týždňa, ktoré je v predaji od pondelka 24. júna, si môžete okrem iného prečítať:

Peter Zajac: Mnoho ľudí dnes hovorí, že na Slovensku dnes existuje rovnaká totalita ako za komunizmu.

Peter Zajac hovorí o odvahe Margaret Tatcherovej.

Literárny historik a bývalý poslanec NRSR Peter Zajac komentuje prejav predsedu vlády, v ktorom ostro zaútočil na menšiny žijúce na Slovensku.

Verejný priestor je najviditeľnejším výrazom stavu spoločnosti. Ten náš vypovedá bez ohľadu na režim a historickú dobu o tom, že verejný priestor pokladáme za niečo, čo nám je cudzie. Vyhovárame sa a nadávame. Myslíme si, že to nie my sa oň máme starať, udržovať ho, opatrovať, ale susedia, obec, mesto, štát, režim. To je osud chátrajúcich ulíc a ciest, škôl a nemocníc, železničných a autobusových staníc, športovísk, štadiónov a kúpalísk, verejných priestorov na oddych a rekreáciu, ulíc a ciest, fasád budov, podchodov, odpadkových košov. To je najviditeľnejšie verejné znamenie nášho privátneho egoizmu.

Vládnu dnes na Slovensku tradičné biologické cykly, v rámci ktorých prichádza k obmenám približne raz za dvadsať rokov na základe generačných výmen? Alebo sa v nej uplatňujú ako v západnej civilizácii štvorročné cykly štruktúrovanej spoločnosti, ktoré platia v politike a pri všetkých samosprávnych mechanizmoch od verejnej správy cez vysoké školy po vedu? To nie je okrajová otázka, lebo rozhoduje o tom, či k výmenám dochádza podľa prírodného cyklu zrodu, rastu a zániku a celý systém opisuje kruh od juvenility po senilitu, alebo sa spoločnosť mení na základe sociálnej dynamiky a jej straty.

„Čím väčšia moc, tým väčšia korupcia,“ povedal Edmund Burke (1729 – 1799). Burke bol zakladateľom modernej estetiky vznešenosti, úžasného a hrozného, nepredstaviteľnej veľkosti a ničoty, ale aj grotesknosti a banálnosti. Známejší je však ako írsko-britský politický filozof a politik. Je konzervatívnou stranou osvietenskej mince. Človeka pokladal za nedokonalého a hriešneho, bol si vedomý, že je plný emócií, na rozdiel od osvietenského racionalizmu bol skeptický voči rozumu jednotlivého človeka a možnosti videl skôr v rozumnom usporiadaní štátu. Odmietol Francúzsku revolúciu. Chápal odvrátenú stranu pokroku a vnímal človeka v jeho spätosti s tradíciou a ústavnosťou.