Vo vydaní .týždňa, ktoré je v predaji od pondelka 24. júna, si môžete okrem iného prečítať:

Peter Zajac: Mnoho ľudí dnes hovorí, že na Slovensku dnes existuje rovnaká totalita ako za komunizmu.

Peter Zajac hovorí o odvahe Margaret Tatcherovej.

Literárny historik a bývalý poslanec NRSR Peter Zajac komentuje prejav predsedu vlády, v ktorom ostro zaútočil na menšiny žijúce na Slovensku.

Verejný priestor je najviditeľnejším výrazom stavu spoločnosti. Ten náš vypovedá bez ohľadu na režim a historickú dobu o tom, že verejný priestor pokladáme za niečo, čo nám je cudzie. Vyhovárame sa a nadávame. Myslíme si, že to nie my sa oň máme starať, udržovať ho, opatrovať, ale susedia, obec, mesto, štát, režim. To je osud chátrajúcich ulíc a ciest, škôl a nemocníc, železničných a autobusových staníc, športovísk, štadiónov a kúpalísk, verejných priestorov na oddych a rekreáciu, ulíc a ciest, fasád budov, podchodov, odpadkových košov. To je najviditeľnejšie verejné znamenie nášho privátneho egoizmu.

Vládnu dnes na Slovensku tradičné biologické cykly, v rámci ktorých prichádza k obmenám približne raz za dvadsať rokov na základe generačných výmen? Alebo sa v nej uplatňujú ako v západnej civilizácii štvorročné cykly štruktúrovanej spoločnosti, ktoré platia v politike a pri všetkých samosprávnych mechanizmoch od verejnej správy cez vysoké školy po vedu? To nie je okrajová otázka, lebo rozhoduje o tom, či k výmenám dochádza podľa prírodného cyklu zrodu, rastu a zániku a celý systém opisuje kruh od juvenility po senilitu, alebo sa spoločnosť mení na základe sociálnej dynamiky a jej straty.

„Čím väčšia moc, tým väčšia korupcia,“ povedal Edmund Burke (1729 – 1799). Burke bol zakladateľom modernej estetiky vznešenosti, úžasného a hrozného, nepredstaviteľnej veľkosti a ničoty, ale aj grotesknosti a banálnosti. Známejší je však ako írsko-britský politický filozof a politik. Je konzervatívnou stranou osvietenskej mince. Človeka pokladal za nedokonalého a hriešneho, bol si vedomý, že je plný emócií, na rozdiel od osvietenského racionalizmu bol skeptický voči rozumu jednotlivého človeka a možnosti videl skôr v rozumnom usporiadaní štátu. Odmietol Francúzsku revolúciu. Chápal odvrátenú stranu pokroku a vnímal človeka v jeho spätosti s tradíciou a ústavnosťou.

Vitajte v paternostri slovenskej politiky! Nahor sa v ňom vezie Robert Fico, za ním jeho verní, kapitáni ťažkého priemyslu, reprezentanti nezávislej vzdelanosti a vedy, tisícročné včely, historici, hľadajúci u Fica stredovek, bývalí milci a podporovatelia Ivety Radičovej, ktorí jej odkazujú, že silnejší berie. Robert Fico drží jednu ruku na pionierskom opasku s prackou Vždy pripravený, druhú na modlitebnej knižke. Svorne sa mu tak môžu koriť cirkevné kniežatá aj vedeckí komunisti. Tým istým paternostrom odchádza nadol do prepadliska dejín Vladimír Mečiar.

Keď príde november, opäť musí verejne spomínať, ako to bolo v osemdesiatom deviatom. Vie, že je čoraz ťažšie vysvetľovať mladým ľuďom, čo sa vtedy stalo. No nežije iba spomienkami, pracuje na niekoľkých vzrušujúcich projektoch, ktoré by rád dokončil. Fedor Gál.