Máme ho na stole častejšie, ako by sme si mohli myslieť. Pri každej návšteve, večernom maškrtení či na výlete nás sprevádza ako malý snack v podobe tyčiniek. Chrumkavých a obsypaných soľou. Kto by si pomyslel, že ich predchodcom je obyčajný praclík?

Malý učupený bochníček v plastovom obale. Po vykotúľaní, či presnejšie vyklopení, sa jemne chveje. Možno nedočkavosťou, kým sa do neho nezaborí nôž alebo dezertná lyžička, aby ho preniesla na chlieb či k ústam. Syr s nepopierateľne afektovaným názvom: žervé.

Sú veci, ktoré sú na jedenie a sú nevzhľadné. Na čo sa však pozabudlo pri vzhľade, to úspešne doháňajú chuťou. Nemusíme vymenúvať, iste také každý pozná. Jedným z čelných predstaviteľov esteticky postihnutých potravín je chipotle (čítame čipotl).

Hovoríme mu v mužskom rode, pretože jeho názov sa do slovenčiny doslova prerodil. A vždy pri jeho vyslovení sa v nás spustí Pavlovov reflex. Vidíme ružovú perinku zo šunky, na nej bielu prikrývku bielka a na vrchu žĺtka. Ham and eggs.

U nás na toto korenie natrafíme len málokedy, je nedostatkové a v malých orientálnych obchodíkoch dokonca vždy po niekoľkých dňoch aj vypredané. Nie je totiž až také známe, ale kto ho pozná, nakupuje, až kým sa nevypredá. Šičimi togaraši.

Máloktorý olej má takú ľahko rozpoznateľnú a charakteristickú chuť a vôňu. Dá sa povedať, že je v niektorých kuchyniach až kľúčovou zložkou. U nás ho však nájdeme najčastejšie len v podobe, ktorá sa hodí na dochucovanie. Sezamový olej.

Druhý apríl je v USA Národný deň arašidového masla. Naozaj! Tak si ho pripomeňme článkom Jozefa Kolejáka.

Dnes si pripomíname medzinárodný deň cestovín, ktorý vznikol v roku 1995 na kongrese, ktorý sa konal v Ríme za účasti viac ako 40 výrobcov z celého sveta. Založili na ňom International Pasta Organisation.

V týchto dňoch pri príležitosti 80. výročia úmrtia autorky vychádza nové vydanie knihy, ktorá pre našu gastronomickú kultúru znamená približne toľko, čo pre tú českú Domácí kuchařka od Rettigovej. Ak nie viac. Nová kuchárska kniha od Terézie Vansovej.

Pri potulkách Španielskom, Portugalskom či Južnou Amerikou natrafíme zvyčajne ráno na čosi, čo z diaľky pripomína pokrkvané párky a zblízka pečivo. Vytŕča z tanierikov či dokonca papierových vreciek a ľudia ho konzumujú s neskrývanou vášňou. Churros (čítame čuros).