Možno ste ho už niekde videli. Vyzerá ako rybie ikry, no je machovo zelenkavé a nesmierne ligotavé. Iným zas pripomína quinou, no táto japonská rastlinná pochutina na rozdiel od nej v ústach lahodne praská. Najnovší objav vysokej kuchyne – tonburi.

Vyzerá ako ručne maľované. Je to mäso, no klame telom. Býva zázračne popretkávané bielym žilkovaním ako nejaký vzácny orientálny mramor. Plátok mäsa je na dotyk nezvyčajne krehký a poriadne schladený. Pri dotyku rukou sa totiž začne jemne rozpúšťať. Wagyu.

V utorok to povedal jeho predseda Jozef Božik. Dodal, že je to trištvrte miliardy eur, ktoré mestám a obciam zobrala bývalá vláda.

Je nenápadné a všetci ho berú ako samozrejmosť. No na to, aby mohlo vzniknúť, bolo potrebné mať nápad, víziu, ba aj odhodlanie. Dnes dokonca existuje v instantnej, práškovej podobe a je súčasťou rôznych národných jedál. Milované aj nenávidené pyré.

Nezaobíde sa bez nich žiadna väčšia kultúrna či športová udalosť. Predovšetkým v Amerike, pretože práve tam vznikli. Okamžite si získali svoje miesto a stali sa kultúrnou ikonou rýchleho občerstvenia. Chutné, trojuholníkové, chrumkavé, kukuričné a najmä návykové. Volajú ich nachos (čítame načos).

Kto by ho nepoznal! Kedysi kraľoval skoro každému jedálnemu lístku, hrdo stál na jeho popredných miestach. V deväťdesiatych rokoch bol spolu s čiernohorským rezňom jednoznačnou jednotkou. Vyprážaná mäsová kapsa so šunkou, syrom a krkolomným, vždy zle napísaným názvom: Cordon bleu.

Igor Matovič sa pri oznámení kandidatúry za prezidenta prirovnal k bobkovému listu. Tak vám pripomíname, čo je naozaj bobkový list.

Čupia v tom hlbokom tanieri, biele a nadýchané, ako také mľandravé, čerstvo vyliahnuté operence. Pod nimi mláčka, jemná omáčka podľa nášho priania, ktorá vonia široko-ďaleko. Nedá sa im odolať. Ak sú správne pripravené, chutia ako nebeské oblaky. Gnocchi (čítame ňoky).

Našinec sa s ním už určite už stretol. Prinajmenšom na dovolenke v Egypte či vo východnom Stredomorí. Cítil ho skoro všade: v pečive či na dusenom mäse. Niektorí si zas v obchodoch s orientálnymi pochúťkami všimli syrové guľôčky obalené čudným korením za´atar.

Už je pozbierané. V sudoch to kvasí a nadúva sa, na povrchu dýchajúca hmota vytvára čudný tmavohnedý koberec. Takto to potrvá päť šesť týždňov, aby sa z krásnych modrých sliviek napokon po vypálení stal ikonický východoeurópsky nápoj: slivovica.