Trumpa ako prezidenta možno kritizovať z dobrých dôvodov. A potom aj z tých menej dobrých. Ak svoju kritiku hneď na začiatku založím na obľúbených novoľavicových klišé, sotva na takomto základe ucapkám nejakú „nadstavbu“, ktorá by obstála v testoch reality.

V minulom roku navrhli alebo zaviedli nové clá na dovoz ocele desiatky krajín. Väčšina z nich sa zamerala na Čínu, ktorá zaplavuje trhy lacným kovom. 9. februára zvolil Donald Trump iný prístup: namiesto snajperskej pušky vzal do ruky brokovnicu. Keď prezident letel na Super Bowl do New Orleanse, povedal novinárom v Air Force One, že oznámi nové clá vo výške 25 % na všetok dovoz hliníka a ocele do Ameriky. 10. februára sa clá stali realitou.

Tak sa nám to dnes číri závratnou rýchlosťou. To Trumpovo heslo „mier prostredníctvom sily“ by sme zjavne mali vnímať v inom zmysle, než v aký sme (niektorí už len s nádejou topiaceho, ktorý sa chytá slamky) doposiaľ dúfali.

Účinkujú Marína Galisová, Martin Mojžiš, Juraj Petrovič, Štefan Hríb a Tomáš Zálešák. Moderuje Eugen Korda.

Bojisko, diplomacia, kontroverzné kroky a vyhlásenia: situácia sa mení každým okamihom

Účinkujú Marína Galisová, Martin Mojžiš, Juraj Petrovič, Štefan Hríb a Tomáš Zálešák. Moderuje Eugen Korda.

Častokrát a mnohí z nás sa pri sledovaní správania Trumpovej administratívy utiekajú k nádeji, že napáchané prechmaty je možné rýchlo korigovať, pokiaľ tí, čo ich robia, prezrú svoj omyl a rázne zmenia kurz.

Tie rokovania o ukrajinskom prímerí a vôbec celá medzinárodná situácia vyzerajú poriadne zamotané. To môže potvrdzovať poučky „realistickej“ školy medzinárodných vzťahov. Vidíme však aj pokušenia uniknúť do vyložene nerealistických predstáv.